Synonymá slova "mani" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 31 výsledkov (1 strana)
-
mánia p. záľuba 1
záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití • koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok • hobby: venovať sa svojmu hobby • hovor. pasia: mať pasiu v niečom • mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia • chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky • hovor. slabá stránka • záujem: filatelistické záujmy • láska: hudba je jeho láska
2. p. radosť
chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosť • závislý • chronický • notorický (o alkoholizme, alkoholikovi)
2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravý • nenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rast • abnormálny • neprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavy • úchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeň • patologický • maniacky • manický • kniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavy • kniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javoch • zvrátený • zvrhlý • hovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžby • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť
vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ
2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie
p. aj výbušný 2
3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec
p. aj náruživý
maniacky, maniakálny, manický p. chorobný 2; vášnivý 2
majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvo • bohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imanie • kapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojom • pejor. mamona • zried. manie
manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
maniera p. manier
manifestácia p. príznak
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radosti • zjavný • neskrývaný • otvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasu • nápadný • vytŕčavý • vonkajškový • zastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázy • proklamačný • proklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika
dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine • potvrdiť • dotvrdiť • dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní • dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi • preukázať • demonštrovať • manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu • vyvodiť • dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku
2. p. vedieť 3, vládať1
manifestovať 1. p. prejaviť 2. p. dokázať 1
prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo • ukázať • preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnym • vzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomu • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupom • manifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojne • osvedčiť • dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosť • kniž.: vypuknúť • expr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač
ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal
2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu
3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie
4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu
5. p. upozorniť
manifestovať sa p. prejaviť sa
prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavo • ukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukáže • preukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete! • predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviť • prezentovať sa: prezentovať sa maľbami • odb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkou • odzrkadliť sa • odraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisť • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak choroby • iron. vyznamenať sa • hovor. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúť • explodovať • vypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou
manipulovať p. narábať
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom