Synonymá slova "kon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista

2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň

stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku • statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát • podstavec: podstavec s kvetmi • pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult • koza • kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva • slang. štafľa (maliarsky stojan)

adresný ktorý má adresáta; určený niekomu s určitým zámerom • mierený (presne): adresné, mierené slová, poznámky • konkrétny: adresná, konkrétna kritika (op. všeobecná)

besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

p. aj diskutovať

bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)

budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriť • organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel • zakladať • zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy • konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí • zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere • vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu

celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnný • úhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, suma • sumárny • hrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjem • výsledný • konečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovca • ucelený • celistvý • kniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavu • úplný • kompletný • komplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajine • všeobecný • globálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakter • panoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny

centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediť • koncentrovať • skoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte

časovanie tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov • konjugácia

čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)

2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia

3. p. hranica 1

črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať sa • ukazovať sa • zračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätie • javiť sa • prejavovať sa • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnev • kontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovorom • zmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmierenie • kniž. zmier • konvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvencia • pokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávka • konsenzus: dospieť ku konsenzu

2. p. zmluva

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. • dohľad • zastar. dohliadka (Vajanský) • kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolu • revízia (skúmanie správnosti): revízia účtov • inšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postup • nekompromisný • prísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrola • zásadový • zásadný: zásadový, zásadný postoj • poriadny • dôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium

p. aj nekompromisný, dôkladný

dôsledok čo z daného logicky vyplýva • kniž. konzekvencia: vyvodiť dôsledky, konzekvencie z niečoho • dozvuk (oslabený dôsledok): dozvuky choroby • dohra (nepríjemný dôsledok): vylúčenie hráča bude mať dohru • následok (čo príčinne nasleduje po niečom): zodpovedať za následky konania

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1

druh² 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín

2. p. priateľ 1

družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína

družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvo • zastaráv. kooperatív • hovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)

2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralo • tím • kolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešný • subšt. mančaft

formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj

2. p. formalizmus

formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajší • vonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efekty • zdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosť • konvenčný • konvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpis • oficiálny • trocha pejor. oficiózny • neosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatie • odmeraný • chladný • strohý: odmeraný, chladný, strohý tón reči • nekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

2. p. vonkajší

habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdu • rekvirovať: rekvirovanie potravín • brať • exekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovať • hromadiť • zhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetky • pejor.: chamtiť (sa) • pachtiť (sa) • hrabať • honobiť • zhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

3. p. brať 1

hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepka • zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady • spor: vyvolať spor • priek: nekonečné prieky v rodine • výstup: robiť výstupy • nedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátky • potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou • hovor. scéna: hysterická scéna na ulici • hovor.: vada • nesvár: zaviniť nesváry • expr. vojna: domáca vojna • expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka • expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike • expr. zried. vadenica (Novomeský) • kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku • incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami • konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt • kontroverzia

harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

2. p. zhoda 1, porozumenie 2

harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy • idylický • pokojný: harmonický, idylický, pokojný život • usporiadaný: usporiadaná rodina • vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť • vyvážený • súmerný: vyvážený, súmerný celok • súladný • zladený • splývavý • ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary • hud.: súzvučný • konsonančný • konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučný • spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia

hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent • kniž. zried. zamýšľavý (Rázus) • poet. dumavý: dumavá deva • rozjímavý • meditatívny • kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec • úvahový • reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba • špekulatívny • filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda • bádavý • bádateľský • skúmavý • skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

p. aj vedecký

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum

hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová reč • bežný • neoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedky • konverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou) • pren. kuchynský: kuchynská reč

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť • nakopovať • vŕšiť • navršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihy • zhromažďovať: zhromažďuje dôkazy • kniž.: kumulovať • akumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitál • vrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisy • odb. aglomerovať: aglomerovať priemysel • sústreďovať • koncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta

hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje

hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly • špica • špic • špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazyka • zried. hrotec

hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)

2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales

chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpený • zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia • srstnatý • hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď • huňatý • zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes • nár.: kosmatý • kešavý • klkovatý • klkovitý • nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza • chĺpkatý • chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina • expr. al. zdrob. chlpatučký • expr. zried. chuchmatý

infikovať preniesť infekciu • nakaziť: infikovať, nakaziť niekoho chrípkou; infikovať ranu • kontaminovať: kontaminovanie vody, krmiva

inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny práce • dozorca (kto dozerá): väzenský dozorca • kontrolór (kto kontroluje): technický kontrolór • zastar. škôldozorca (školský inšpektor)

internát ustanovizeň na ubytovanie, stravovanie a prípadne i výchovu žiakov, študentov: vysokoškolský internát • zastar. konvikt (študentský výchovný ústav) • slang. intrák

jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olej • konzumný • konzumovateľný • používateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potraviny • pokrmový: pokrmový tuk, olej • kuchynský: kuchynská soľ

jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

3. správ. zaobchádzať, vychádzať

jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť

2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

3. p. spoločnosť 2

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)

koňacina konské mäso • hovor. konina

koňacinec p. výkal

koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovica • brandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy

konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik

konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)

konáristý p. košatý

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne

konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?

koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke • hustota: koncentrácia, hustota roztoku

2. p. sústredenie

koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)

koncentrický p. sústredný

koncentrovanosť p. sústredenie

koncentrovaný 1. p. pozorný 1, sústredený 1, 2, napätý 1 2. p. zhustený 1

koncentrovať p. sústrediť 1, 2, zhustiť

koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejín • kniž.: ponímanie • poňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnova • plán • rozvrh: urbanistický plán, rozvrh • kniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

3. p. počatie

koncept 1. prvé spracovanie istého textu • náčrt: koncept, náčrt prednášky, sťažnosti

2. p. koncepcia 2, plán 2

konceptuálny p. pojmový

koncertovať 1. p. hrať 1 2. p. plakať

koncesia p. oprávnenie 1

koncil p. schôdzka 1

konciliantný p. znášanlivý, zmierlivý

koncipient p. uchádzač

koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realisticky • kniž. ponímať • chápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím

koncízny p. stručný, zhustený 2

koncom vyjadruje čas pri konci istého časového úseku • na konci • ku koncu: koncom týždňa pôjdu do Tatier; na konci vyučovania rozdala zošity; ku koncu mesiaca sa oteplí

koncovka p. koniec 1

koncový p. posledný 1

konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčik • popri konci: prebehol popri konci lesa • zried. pokonča (Švantner, Krčméry)

končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • úd • expr. hnát: povystierať si hnáty

konček 1. p. hrot 2. p. odrezok

končiar p. vrchol 1

končina p. kraj¹ 2

končisto p. ostro 2, špicato

končistý p. ostrý 2, špicatý

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

končito p. ostro 2, špicato

končitý p. ostrý 2, špicatý

kondenzovať 1. zvýšiť hustotu • zhustiť: kondenzované mlieko • koncentrovať • zahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu

2. urobiť kvapalným • skvapalniť

kondícia p. stav¹ 1

kondolenčný p. sústrastný

kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasť • prejaviť sústrasť

kondukt p. sprievod 1

konduktor p. sprievodca 1

konduktorka p. sprievodkyňa 1

konečne 1. p. nakoniec 2 2. p. teda 1 3. p. už 5

konečník vývod hrubého čreva • odb. rektum • zadok • hrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti

konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok

konfederácia p. spoločnosť 2

konfekčný hromadne vyrobený v továrni (o oblečení) • hovor. hotový: konfekčné, hotové šaty • sériový: sériové výrobky

konferencia 1. p. schôdzka 1 2. p. spoločnosť 2

konfesia p. viera 2

konfesijný, konfesionálny p. náboženský

konfident p. udavač

konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdy • rekvirácia: rekvirácia potravín, dobytka • hovor. rekviračka

konfiškovať p. habať 1; skonfiškovať

konflikt p. spor 1, zrážka 2, 3

konfliktný, konfliktový p. napätý 2

konformistický p. jednotný 2

konformný p. jednotný 2, rovnaký