Synonymá slova "kon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 527 výsledkov (5 strán)

  • hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcovhusár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský)zastar. kavalerista

    2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň


    stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu doskustatív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparátpodstavec: podstavec s kvetmipult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pultkozakôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie drevaslang. štafľa (maliarsky stojan)


    adresný ktorý má adresáta; určený niekomu s určitým zámerom • mierený (presne): adresné, mierené slová, poznámkykonkrétny: adresná, konkrétna kritika (op. všeobecná)


    besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovaťzhovárať sakonverzovaťhovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filmeexpr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete?zastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať

    p. aj diskutovať


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

    2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

    3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediťkoncentrovaťskoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte


    časovanie tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov • konjugácia


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákonarokovaťprerokúvaťprerokovávaťkniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstveradiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom plánekonzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stavebesedovaťdebatovaťkonverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filmerozprávať sazhovárať sahovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenkeexpr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pivezastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať


    dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovoromzmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmiereniekniž. zmierkonvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvenciapokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávkakonsenzus: dospieť ku konsenzu

    2. p. zmluva


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. • dohľadzastar. dohliadka (Vajanský)kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolurevízia (skúmanie správnosti): revízia účtovinšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postupnekompromisnýprísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrolazásadovýzásadný: zásadový, zásadný postojporiadnydôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium

    p. aj nekompromisný, dôkladný


    dôsledok čo z daného logicky vyplýva • kniž. konzekvencia: vyvodiť dôsledky, konzekvencie z niečohodozvuk (oslabený dôsledok): dozvuky chorobydohra (nepríjemný dôsledok): vylúčenie hráča bude mať dohrunásledok (čo príčinne nasleduje po niečom): zodpovedať za následky konania


    drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

    2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


    druh2 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín

    2. p. priateľ 1


    družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína


    družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvozastaráv. kooperatívhovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)

    2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralotímkolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešnýsubšt. mančaft


    formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formalityforma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahuformálnosťkonvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvenciezvyklosťnávykzvyčajobyčaj

    2. p. formalizmus


    formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

    2. p. vonkajší


    habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

    2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

    3. p. brať 1


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súladsúladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybovsúzvuksúzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónovsúhra: súhra tvarovladnosťkniž. ladsúmernosť: súmernosť tvárezastar. súmer (Kukučín)kniž. symfónia: symfónia fariebhud.: konsonanciaspoluznenie: spoluznenie kvarty a terciehud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

    2. p. zhoda 1, porozumenie 2


    harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahyidylickýpokojný: harmonický, idylický, pokojný životusporiadaný: usporiadaná rodinavyrovnaný: vyrovnaná osobnosťvyváženýsúmerný: vyvážený, súmerný celoksúladnýzladenýsplývavýladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvaryhud.: súzvučnýkonsonančnýkonsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučnýspevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia


    hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študentkniž. zried. zamýšľavý (Rázus)poet. dumavý: dumavá devarozjímavýmeditatívnykniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelecúvahovýreflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorbašpekulatívnyfilozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna vedabádavýbádateľskýskúmavýskúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

    p. aj vedecký


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosťkoniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosťbastabasta fidlišluszastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum


    hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová rečbežnýneoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedkykonverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou) • pren. kuchynský: kuchynská reč


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiťnakopovaťvŕšiťnavršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihyzhromažďovať: zhromažďuje dôkazykniž.: kumulovaťakumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitálvrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisyodb. aglomerovať: aglomerovať priemyselsústreďovaťkoncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihlyšpicašpicšpička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazykazried. hrotec


    hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cestosúdržnýodb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztokkniž. hutný: hutný dymnevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkaninaprihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustáexpr. prehustý (veľmi hustý)

    2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujnýbohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná trávahojnýpočetnýveľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieťnepriechodnýnepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    infikovať preniesť infekciu • nakaziť: infikovať, nakaziť niekoho chrípkou; infikovať ranukontaminovať: kontaminovanie vody, krmiva


    inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny prácedozorca (kto dozerá): väzenský dozorcakontrolór (kto kontroluje): technický kontrolórzastar. škôldozorca (školský inšpektor)


    internát ustanovizeň na ubytovanie, stravovanie a prípadne i výchovu žiakov, študentov: vysokoškolský internátzastar. konvikt (študentský výchovný ústav) • slang. intrák


    jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olejkonzumnýkonzumovateľnýpoužívateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potravinypokrmový: pokrmový tuk, olejkuchynský: kuchynská soľ


    jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

    2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

    3. správ. zaobchádzať, vychádzať


    jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednotajednotnosť: jednotnosť školského vzdelávaniazried. jednosť (Stodola)celistvosťucelenosťkompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horninykniž. celostnosť

    2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochzhodazhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosťsúlad: súlad na pracoviskusvornosťsúhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželomjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanípubl. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

    3. p. spoločnosť 2


    jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

    2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    kočiš kto poháňa záprah • pohoničkoniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár)zastar. vozník (J. Kráľ)


    koňacina konské mäso • hovor. konina


    koňacinec p. výkal


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínaniesprávanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšiehovor. podnik: je to nebezpečný podnik


    konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetvahaluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluzedrúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúkrázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinoukniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezyexpr. vetvica (Podjavorinská)nár. sneť (Timrava)


    konáristý p. košatý


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


    koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke • hustota: koncentrácia, hustota roztoku

    2. p. sústredenie


    koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)


    koncentrický p. sústredný


    koncentrovanosť p. sústredenie


    koncentrovaný 1. p. pozorný 1, sústredený 1, 2, napätý 1 2. p. zhustený 1


    koncentrovať p. sústrediť 1, 2, zhustiť


    koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

    2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

    3. p. počatie


    koncept 1. prvé spracovanie istého textu • náčrt: koncept, náčrt prednášky, sťažnosti

    2. p. koncepcia 2, plán 2


    konceptuálny p. pojmový


    koncertovať 1. p. hrať 1 2. p. plakať


    koncesia p. oprávnenie 1


    koncil p. schôdzka 1


    konciliantný p. znášanlivý, zmierlivý


    koncipient p. uchádzač


    koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realistickykniž. ponímaťchápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím


    koncízny p. stručný, zhustený 2


    koncom vyjadruje čas pri konci istého časového úseku • na konciku koncu: koncom týždňa pôjdu do Tatier; na konci vyučovania rozdala zošity; ku koncu mesiaca sa oteplí


    koncovka p. koniec 1


    koncový p. posledný 1


    konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčikpopri konci: prebehol popri konci lesazried. pokonča (Švantner, Krčméry)


    končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • údexpr. hnát: povystierať si hnáty


    konček 1. p. hrot 2. p. odrezok


    končiar p. vrchol 1


    končina p. kraj1 2


    končisto p. ostro 2, špicato


    končistý p. ostrý 2, špicatý


    končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievaťdokončovaťukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím sílzakončovaťzavršovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomnýmdovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatkuuzatváraťuzavieraťkniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účtyhovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavboudorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    končito p. ostro 2, špicato


    končitý p. ostrý 2, špicatý


    kondenzovať 1. zvýšiť hustotu • zhustiť: kondenzované mliekokoncentrovaťzahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu

    2. urobiť kvapalným • skvapalniť


    kondícia p. stav1 1


    kondolenčný p. sústrastný


    kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasťprejaviť sústrasť


    kondukt p. sprievod 1


    konduktor p. sprievodca 1


    konduktorka p. sprievodkyňa 1


    konečne 1. p. nakoniec 2 2. p. teda 1 3. p. už 5


    konečník vývod hrubého čreva • odb. rektumzadokhrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti


    konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledokvýslednýekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produktcelkový: konečné, celkové hodnotenie športovcaposlednýostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

    2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničenýobmedzenýkniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

    3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutietrvalýstály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosťneodvolateľnýnemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok


    konfederácia p. spoločnosť 2


    konfekčný hromadne vyrobený v továrni (o oblečení) • hovor. hotový: konfekčné, hotové šatysériový: sériové výrobky


    konferencia 1. p. schôdzka 1 2. p. spoločnosť 2


    konfesia p. viera 2


    konfesijný, konfesionálny p. náboženský


    konfident p. udavač


    konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdyrekvirácia: rekvirácia potravín, dobytkahovor. rekviračka


    konfiškovať p. habať 1; skonfiškovať


    konflikt p. spor 1, zrážka 2, 3


    konfliktný, konfliktový p. napätý 2


    konformistický p. jednotný 2


    konformný p. jednotný 2, rovnaký


Pozri výraz KON v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV