Synonymá slova "in" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 642 výsledkov (6 strán)
-
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný
2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň
3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas
šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnosti • zastar. šír (Rázus)
2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírke • rozmer • intenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenzitu • rozsah: rozsah kompetencií, učiva • obšírnosť: obšírnosť výkladu
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)
porov. aj tajný
tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života • záhada • tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody • kniž. taj: taje vesmíru • kniž. zastar. tajina (Kukučín) • mystika • kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti
2. niečo nevysvetlené • hádanka • záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti • rébus: jeho správanie je pre nás rébusom
3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo • tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti • intimita • intímnosť • dôvernosť • kniž. zastar. tajina (Šoltésová)
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží
porov. aj tuhý 3
tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelec • odb.: kreačný • kreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produkty • aktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenie • plodný • produktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný život • konštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duch • inšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosféra • kniž. invenčný • podnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístup • zastar. samotvorný (Štúr)
údaj jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu, správy a pod.: hodnoverné, spoľahlivé údaje; údaje o finančnom stave podniku • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pomn. dáta: životopisné dáta • fakt: overiť si fakty • materiál: zbierať výskumný materiál • položka (údaj v účtovnej knihe): bilančná položka
ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výšky • smerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľava • smerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkou • ručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometra • odb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladenia • publ. barometer: barometer záujmu • zastar. ukazovák (Kukučín)
2. p. zoznam
úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomu • nástrahy: nepriateľské nástrahy • kniž. osídla: dostať sa do osídel zloby • pasca • klepec: nastaviť niekomu pascu • intrigy: zákulisné intrigy • pejor.: machinácie • čachre • machre • machle: finančné machinácie, politické čachre, machre • hovor. pletky: špinavé pletky • subšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle
umiestiť, umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parku • zasadiť • vsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izby • kniž. situovať (do priestoru al. času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulosti • lokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostredia • inštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galérii • streliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány
2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlke • hovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole
úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov
2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom
3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho
usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživý • nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí • príčinlivý • pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba • horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka • intenzívny • vytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce
ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské al. výskumné ciele; budova tohto útvaru • inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút
2. p. škola 1
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo
2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia
3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova
4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu
5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)
6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)
7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón
úvod začiatočná, obyč. samostatná časť publikácie al. rečového prejavu: krátky úvod knihy; prednášať začal bez úvodu • predslov • predhovor (úvodné poznámky na začiatku diela al. rečového prejavu): predslov, predhovor editora; povedať krátky predslov • prológ: prológ k básnickej zbierke • expozícia (úvodná časť literárneho diela): expozícia drámy • kniž. introdukcia • zastar. prefácia (Škultéty)
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
väzniť držať vo väzení • žalárovať: väznili, žalárovali bojovníkov • internovať (obyč. dočasne): internovali všetkých podozrivých • zastar.: väziť • áreštovať
vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru
2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek
3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1
vdychovať naberať vzduch do pľúc • nadychovať sa • nadychávať sa • vdychávať: vdychoval výpary z kuchyne; pri cvičení sa zhlboka nadychoval • ťahať • vťahovať (úmyselne zhlboka vdychovať): s pôžitkom vťahoval horský vzduch; ťahal cigaretový dym do pľúc • subšt.: sať • nasávať • zried. vdýchnuť • lek.: aspirovať • inspirovať • lek. inhalovať (vdychovať niečo s liečebným cieľom): inhalovať harmančekový odvar
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst • vpravovať • pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky • vsúvať • strkať • vstrkovať • vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka • expr.: vpašovávať • vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka • expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky
2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladať • odkladať • uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku
3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovať • vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu • expr. vrážať
vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál
vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čaj • nár. letušný
2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajný • nevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postoj • nepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenec • nedbanlivý • nedbalý • expr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajský • laxný: laxná výchova • kniž. indolentný: indolentné správanie • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsoby • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivosti • flegmatický • apatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človeka • chladný: chladný úsmev • pejor.: hluchý • slepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných
p. aj nevšímavý
3. p. vlahý
vložka 1. predmet, ktorý sa niekam vkladá: kožušinová vložka do kabáta, vložka do zámky • stielka (vložka do obuvi)
2. vložená časť do niečoho: schôdzka s kultúrnou vložkou • vsuvka (čo sa vsúva do textu): vsuvky v rukopise • intermezzo • medzihra (krátke prerušenie deja inou udalosťou): baletné intermezzo v opere, symfonická medzihra, ľúbostné intermezzo
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina
2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky
3. p. duševný
vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode
2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)
3. p. vnútornosti
vrátane 1. do toho rátajúc, do toho počítajúc • včítane: prihlášky na konkurz treba odovzdať do 31. marca vrátane, včítane • kniž. inkluzíve
2. vyjadruje priradenie, pričlenenie k istému počtu, k istej skupine • včítane: prišlo ich dvadsať vrátane, včítane detí; cesty vrátane autostrády boli zaviate snehom
vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnik • informátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií) • zastar.: portier • portáš
vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie • kniž.: vrelý • vrúci: vrelý vzťah • nefalšovaný: nefalšované priateľstvo • opravdivý • naozajstný • ozajstný • skutočný • pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska • úprimný: úprimný pohľad • kniž. plamenný: plamenný pozdrav • srdečný: srdečná vďaka • hlboký • intenzívny: hlboký, intenzívny cit
výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkov • vyberač: vyberač poplatkov • inkasant: inkasant za plyn • zastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)
výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu
vykladať2 1. dávať výklad o zmysle, podstate, princípe niečoho • vysvetľovať • objasňovať • osvetľovať: je odborník na vykladanie, vysvetľovanie evanjelia; vykladať, objasňovať, osvetľovať zmysel vyhlášky • vyjasňovať • hovor. expr. vytmavovať: vyjasňujú si sporné body • podávať výklad • podávať vysvetlenie: podáva výklad o histórii mesta • kniž.: pertraktovať • traktovať: inštruktor traktuje jednotlivé poučky • interpretovať (vykladať istým spôsobom): chybne interpretuje umelcovo dielo
2. p. hovoriť
vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé • dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér • dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent • hovor. nápaditý • bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ • expr. vymýšľavý (Alexy) • pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie • kniž. invenčný
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
vyšetriť skúmaním všetkých okolností, podrobností urobiť si o niečom presný obraz • vyskúmať • objasniť: prípad treba ešte podrobnejšie vyšetriť, objasniť • prešetriť • preskúmať (dôkladne vyšetriť): situáciu znova prešetrili, preskúmali • zistiť: treba zistiť, či bol páchateľ sám • vypočuť (pri súdnom al. úradnom konaní podrobiť výsluchu): obvineného vypočujú ešte raz • kniž. zastar. inkvirovať: inkvirovať obžalovaného • prehliadnuť • prezrieť (obyč. lekársky vyšetriť zdravotný stav): prehliadnuť, prezrieť pacientov
výtržnosť porušenie verejného poriadku: nočné výtržnosti; medzi divákmi vznikli výtržnosti • výstup: robiť výstupy • škandál: vyvolať škandál na ulici • incident: incident na hraniciach • neprístojnosť • exces: alkoholický exces • uličníctvo • pejor. chuligánstvo: spáchať uličníctvo • hovor. scéna: vyvolať scénu • hovor. expr. garazda: stvárať garazdu • hovor. alotria
vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)
2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje
3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti • prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti • rozbehový: rozbehové štádium • skorý • raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby • základný • kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby • úvodný • vstupný: úvodná, vstupná prednáška • východiskový: východiskové postavenie • prvotný • prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny: zárodočný stav • publ. pilotný
zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar • cudzí • zastar. cudzinský: cudzí výrobok • cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda • cudzojazyčný • inojazyčný • inorečový • cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál • inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá • zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy
2. p. medzinárodný
zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo! • prehrať (od začiatku po koniec al. zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnice • predviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózy • pejor.: zavŕzgať • zavrzúkať • expr.: zahudlikať • zahúsť: zahudlikať do tanca • zabrnkať (na strunovom nástroji)
2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele • predviesť • predstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielik • interpretovať (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonáty • odohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv
3. p. objaviť sa
zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatkli • zadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na úteku • zobrať • vziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na ulici • internovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobyt • subšt. zbaliť: polícia ho zbalila
porov. aj uväzniť
2. p. zabezpečiť 1, 2
zákrok akcia v prospech al. neprospech niekoho: úradný, policajný zákrok, nedovolený zákrok • zásah: pohotový zásah hasičov • opatrenie (zákrok na zabezpečenie niečoho): urobiť určité opatrenia • intervencia: osobná intervencia na ministerstve • rez (rázny zákrok) • lek. operácia
zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie
zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdy • zaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhrady • vytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicu • podplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplavili • odb. inundovať: inundovaná oblasť
2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavci • zahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťou • zaplniť • obsadiť: deti zaplnili, obsadili dom • obliať • zaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť
zásah 1. zasiahnutie cieľa: zásah pozemného cieľa • úder (prudký zásah): pocítiť silný úder • hovor. trefa: To bola trefa!
2. akcia v prospech al. neprospech niekoho • zákrok: policajný zásah, chirurgický zákrok • intervencia: vojenská intervencia • rez (rázny zásah)
zasiahnuť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť cieľ, nejaký objekt • trafiť: poľovník zasiahol, trafil srnca; úder zasiahol, trafil presne • udrieť • uderiť (nárazom, úderom): udrelo ma po hlave • dotknúť sa • raniť (v prenesených významoch): jeho zrada sa ma dotkla, ranila ma • hovor.: začiahnuť • zachytiť: bil všetkých, ktorých začiahol, zachytil • expr. zosypať sa (na niekoho; náhle, vo väčšom množstve zasiahnuť): zosypala sa na nich spŕška úderov
porov. aj zachvátiť
2. vstúpiť do rozhovoru al. svojím počínaním chcieť ovplyvniť ďalšie konanie • zamiešať sa • zastarieť sa: zasiahol, zamiešal sa do debaty, do politiky; nemal sa do veci zastarieť • expr. zapliesť sa: nemal som sa zapliesť do sporu o dedičstvo • zapojiť sa: do rozhovoru sa zapojil až na koniec • vložiť sa: rád sa vloží do cudzích záležitostí • zakročiť (vykonať akciu v prospech al. neprospech niekoho): zakročiť proti vzbúrencom • intervenovať (zasiahnuť v prospech niekoho): prijali ho, až keď intervenoval na predsedníctve
zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu
2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého
3. porov. oslavovať 1
záujem 1. sústredenie na niečo, na niekoho: robiť prácu so záujmom, tešiť sa záujmu verejnosti • zaujatie: sledovať niečo s veľkým zaujatím • pozornosť (zvýšený záujem): byť stredobodom pozornosti • hovor. interes: prejavovať o niečo interes
2. úsilie o získanie niečoho (kúpou a pod.): záujem o tovar • dopyt: dopyt po odborníkoch
3. p. úžitok 1 4. p. záľuba 1
záujemca kto má o niečo záujem: záujemca o kúpu auta • uchádzač: uchádzač o miesto • zastar. záujemník • kniž.: interesant • interesent
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
zaujímavý ktorý vzbudzuje záujem, pozornosť • pozoruhodný • obdivuhodný: zaujímavá, pozoruhodná, obdivuhodná žena; pozoruhodné dielo • interesantný: interesantný zjav • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. všedný, obyčajný): má nezvyčajné, nevšedné názory • zvláštny • mimoriadny • výnimočný • kuriózny (veľmi zaujímavý): zvláštny, výnimočný umelec; kuriózna situácia • exotický (zaujímavý svojou cudzorodosťou) • originálny (zaujímavý svojou originálnosťou): exotická, originálna krása; originálna bytosť • zábavný (prinášajúci aj zábavu): zábavné čítanie • pútavý • príťažlivý (vzbudzujúci príťažlivosť): pútavý, príťažlivý človek • farebný • farbistý (zaujímavý pestrosťou): farebné, farbisté rozprávanie príbehu • hovor. záživný: celkom záživná učebnica
zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnice • vyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrchol • doviesť • priviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo? • hovor. zastar.: zašikovať • odšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzenia • hovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlky • uviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izby • zavliecť (násilím): zavliekli ho do domu
2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plyn • pozavádzať (postupne)
3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú techniku • vniesť • uplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú techniku • pozavádzať (postupne): pozavádzať novoty • nastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu
4. p. oklamať 2
zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky • zapísať • vpísať (písmom): zapíš si všetko presne • zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul • poznačiť • poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára • zaregistrovať • registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali • admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali • zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf • tech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť • začiarknuť • zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy
2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo • ukázať • preukázať • dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech
zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiť • zomknúť: túžba po slobode ich zomkla • kniž.: stmeliť • integrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svete • sceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemky • unifikovať • zastar. unírovať: unifikovať zákony, právo • zblížiť: spoločné názory nás zblížili • zviazať • združiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil
zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniť • posilniť • zvýšiť • zväčšiť • upevniť • utvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moc • zintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranu • umocniť • zmocniť • vystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudba • zostriť: zostriť triedny boj • intenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranu • spevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniť • stužiť • vystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb
zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo
zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sa • poznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenke • zried.: oboznámiť sa • zoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinou • zastaráv.: oboznať sa • obznať sa • nár. oznať sa • pozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali
2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sa • informovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právami • zastaráv. oboznať sa • zastar. obznať sa • zried. obznámiť sa (Laskomerský) • pooboznamovať sa • pozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviska • poinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí
zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka
2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí
3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár
p. aj roztržka
4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru
5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy
zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosť • osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka • svojráz • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov • mimoriadnosť • originálnosť • originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • zastaráv. svojstvo • individualita: prejavovať svoju individualitu
2. p. špecialita 1, kuriozita
žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti • žalujúci: žalujúci žiak • obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom • obžalobný • obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis • kniž.: inkriminačný • rekriminačný
2. p. žalostný 1
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov • čimčarara • činčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ráno • čimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechy • čvirik • čvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore
činčarara p. čimčara
čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy
počin p. čin
činža p. nájomné
nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom • hovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árenda • árendovné
činžiak p. dom 1
dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)
2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo
2. p. daromnica 1
nečin 1. p. špina 1, neporiadok 1 2. p. daromnica 1 3. p. naničhodnosť 1
neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je veľký neporiadok • nečin: má v byte nečin • expr. chliev • hovor. dopustenie • hovor. expr. babylon • hrub.: hajzeľ • svinstvo • subšt.: bordel • brajgel • herberg • svinčík
2. p. zmätok 2
špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík
2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
džin p. duch 1
efekt 1. to, čo vzchádza ako žiadané z istej činnosti: liečenie nemalo nijaký efekt • účinok • výsledok: pobyt v kúpeľoch mal blahodarné účinky, výsledky • efektivita • efektívnosť • účinnosť: efektivita, efektívnosť, účinnosť preventívnych opatrení je malá • subšt. dopad • zastar. účin (Karvaš)
2. výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: vypočítať niečo na efekt • dojem: robiť dobrý dojem • zdanie: súdiť podľa zdania • kniž. impresia
účin p. účinok, efekt 1
účinok výsledok istého pôsobenia: účinok lieku • efekt: liečebný efekt prípravku • účinnosť • efektivita: účinnosť, efektivita nových opatrení • platnosť: celé jeho úsilie nemalo nijakú platnosť • pôsobnosť: pôsobnosť cvičenia na zdravie • zastar. účin (Karvaš) • subšt. dopad
hungarista odborník v hungaristike • maďarčinár
maďarčinár p. hungarista
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dole • sunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameň • pomkýnať sa • podávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebe • potískať sa: budovy akoby sa potískali k sebe • expr. šinúť sa: dav sa šinul k východu • kniž.: snovať sa • snuť sa: po nebi sa snujú oblaky • expr. zried.: postrkávať sa • postrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sa • uhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovi • napredovať • postupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu
šinúť sa p. ísť 1
mašinéria p. mechanizmus 1
mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorého sa niečo uvádza do činnosti al. sa nastavuje • mechanika: mechanizmus, mechanika klavíra • pejor. mašinéria • ústrojenstvo (pohonný mechanizmus)
2. p. stroj
systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiť • vytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nos • vypučiť: vypučiť brucho, prsia • predsunúť: predsunutá hliadka • vyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorku • vyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík
vyšinúť 1. p. vysunúť 2. p. zmiasť
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
nemčinár odborník v nemčine; poslucháč al. učiteľ nemčiny • germanista