Synonymá slova "čie" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 288 výsledkov (3 strán)
-
cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie
2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč
idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienka • nápad (náhla idea): mať dobrý nápad • plán • zámer • úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel • cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami • predstava: utopické predstavy
2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobody • zásada: zásady demokracie • pojem: pojem nekonečna • presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia
3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienka • téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu • námet: námet skladby
plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel
p. aj úmysel, zámer, idea 1
2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet
p. aj koncepcia 2
3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy
4. p. zložka
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)
zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož
2. p. ctižiadostivý
ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plány • cieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďom • priebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duch • dravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný
organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený al. vedený (op. chaotický) • usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný) • cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskum • pripravený • premyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia
plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu
premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajoba • hovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plán • taktický • strategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postup • cieľavedomý • plánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselný • zámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka
systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum • systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy
2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavný • pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava • každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie • plánovitý • plánovaný • programovitý • programový • cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku • ustavičný • opakovaný • stály • kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku • neprestajný • jednostajný • nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak
3. p. poriadny 1
úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia • chcený • schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť • vedomý • uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomý • premyslený • plánovaný • naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin • nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie • nár. nápočný • zastar. zúmyselný
vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomený • uvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený čin • schválny (robený náročky): schválny záujem • zámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchova • úmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na tele • cieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie
2. p. múdry
cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovať • zalícovať • mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby • triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány
2. p. smerovať 3
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
cieľuprimeraný p. vhodný, účelný
účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktický • účelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické dary • vhodný • kniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedky • racionálny • hospodárny • ekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov
p. aj cieľavedomý 1
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta
cieň, cieňa p. šopa
ciepčať p. pišťať 1
pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali
2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty
čiepčať p. pišťať 1
ciepkať 1. p. pišťať 1 2. p. drobčiť, cupotať 2
cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem
2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)
drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)
čierňava p. mrákava
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načierno • tmavo • natmavo • dotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička
porov. aj čierny 1
2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrno • chmúrne • pochmúrne • temno • temne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temne • beznádejne • pesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky
čiernooký p. tmavooký
tmavooký ktorý má tmavé oči: tmavooké dievčatko • čiernooký (ktorý má čierne oči): tmavooká, čiernooká krásavica • hnedooký (ktorý má hnedé oči): hnedooký chlapec • kniž.: tmavozraký • temnozraký
tmavovláska tmavovlasá žena, tmavovlasé dievča • brunetka • bruneta • čiernovláska (čiernovlasá žena) • hnedovláska (tmavovláska s hnedými vlasmi)
čiernovlasý p. tmavovlasý
tmavovlasý ktorý má tmavé vlasy • kniž. zried. temnovlasý: tmavovlasý, temnovlasý chlapec • čiernovlasý (ktorý má čierne vlasy): čiernovlasé dievčatko • hnedovlasý (s hnedým odtieňom vlasov)
čiernozem p. zem 4, pôda 1
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna noc • ebenový • havraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôň • tuhočierny • uhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokam • pren.: uhľový • uhoľný • zried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasy • šedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastý • načernastý • černavý • zried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ) • začernetý • očernetý • sčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperky • pričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučký • čiernušký • čiernulinký
p. aj opálený, tmavý
2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený
čiernučký, čiernušký, čiernulinký p. čierny 1
nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleť • zakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu) • falošný • nepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny
2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestný • zlý • expr.: čierny • špinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomie • nestatočný • nepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmysly • pochybný • ničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťou • hriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo
3. p. špinavý 1
nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolený • neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat • zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy • nezákonný • protizákonný • protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku • nelegálny • ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia • tajný • hovor. pokútny • pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde • zastar.: zabránený • zapovedaný: zabránený prístup
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutný • chmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľad • zronený • zarmútený • skormútený • skľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tváre • zúfalý • expr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičia • expr. prenešťastný
2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutý • úbohý • biedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľud • poľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholik • expr. prenešťastný
3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostný • nepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvíle • nepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolností • čierny: čierny rok • neblahý • zlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deň • osudný • kniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyl • tragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosť • trúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správa • expr. prenešťastný
opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené ruky • hnedý • zhnednutý • bronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka) • čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černoch • hovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytený • nár. uhorený: uhorené líca
pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféra • čierny • kniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienky • svetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocit • smutný • negatívny • zlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovede • negativistický • skeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postoj • nihilistický
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom • trúchliaci • smútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodina • pohrebný • zried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reč • čierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár
p. aj úmrtný
špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky
2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1
tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)
2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý
3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
čierťaž p. hranica 1
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku • subšt. špuľka
cievkovať p. katetrizovať
katetrizovať lek. zavádzať katéter do dutých orgánov • cievkovať
agáčie, agáčina p. agátina
agátina agátový les, porast • nár.: agáčie • agáčina
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
divočieť p. blázniť (sa)
bodľač, bodľačie p. ôstie 2
borievčie borievkový porast • borievčina: šaty sa potrhali v borievčí, v borievčine
borina borovicový porast • bor • bôr • borovičie: záhorské lesy tvorí predovšetkým borina, borovičie
breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli • strana • bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky
2. p. svah
pobrežie p. breh 1
búčie p. bučina
bučina bukový porast, les • zried.: búčie • bukovina: stráne porastené bučinou, bukovinou
čečina zelené konáre z ihličnatých stromov • čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinou • čečinie (Urbánek) • chvojina: jedľová chvojina • chvoja • ihličie (konáre al. lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličia • nár. omelina
ihličie p. čečina
dávnejšie p. prv 2
prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššie • hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať • skôr • skorej • skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní • zastar. prvej
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi • predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd • skôr • sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica • dakedy • voľakedy • dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias
3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky • skôr • najskôr • najskorej • najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať • hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť • zastar. prvej
4. p. vopred 1
desaťročie desaťročné obdobie • kniž. decénium: v druhom desaťročí, decéniu nášho storočia
dlhšie dlhší časový úsek: rozmýšľal dlhšie ako zvyčajne • nár.: dĺž • dlžej (Tajovský, Kalinčiak)
dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase • ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex post • neskôr • neskoršie • potom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem
neskoršie 1. v neskoršom čase (op. skoršie) • neskôr (op. skôr): z roboty som prišiel neskoršie, neskôr • potom: potom to odpraceme • nár. neskorej: neskorej budeš ľutovať • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): necháme to na neskoršie, na neskôr, napotom
2. p. dodatočne
potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • nato • neskôr • neskoršie • zastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprával • dodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlili • kniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatní • hovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom! • zastar.: napozatým (Vansová) • potomne (Kubáni) • pozatým (Hviezdoslav) • pozatýmne (Šoltésová)
2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádu • nato • zastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku
3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava
4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?
5. p. ešte 1
dolenižšie p. dolu 1–3
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
dolunižšie p. dolu 1–3
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
ovzdušie 1. p. vzduch 2. p. prostredie 1 3. p. duch 6
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
dužieť, dužnieť p. silnieť
dvadsaťpäťročie p. štvrťstoročie
štvrťstoročie štvrtina storočia: štvrťstoročie vzniku divadla • dvadsaťpäťročie
golier časť šiat okolo krku: tvrdý, stojatý golier • fazóna (chlopňa na kabáte, saku, blúzke a pod.): úzka fazóna • okružie (tvrdý čipkový golier) • subšt. krágeľ: chytiť niekoho za krágeľ • nespráv. límec
hložie p. hložina
hložina hlohový porast • hložie
húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina • krovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v kroví • krovina: kroviny na medzi • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • kraj. kružina (Ondrejov) • expr. krovisko • zried. kríčie
kríčie p. húština, krovie
krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medzi • expr. krovisko: husté kroviská • zried. kríčie • kraj. kružina (Ondrejov) • kraj. kriačina (Hviezdoslav) • húština • húšťava • húštie • húšť • zried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťou • chrasť • chrastie • chrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastím • expr.: chrapač • chrapačina
ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie
2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče
3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče
4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2
inakšie 1. p. ináč 1–3 2. p. rozdielne, rozlične
rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišne • odchylne • odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodne • nerovnako • rozlične • rôzne • rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôzne • nerovnomerne • kniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpené • inak • inakšie • ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč
porov. aj rozdielny
rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť
netakšie p. ináč 1
lepšie 1. porov. slávnostný 2. porov. vyberaný 3. p. ináč 2
javorčie, javorie p. javorina
javorina javorový porast • javorčie • javorie
jedličie p. jedlina
jedlina jedľový porast • jedličie • jedľovina: z jedliny, z jedličia, z jedľoviny vyskočil srnec