Význam slova "zubáľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zubáľ -a obyč. mn. m. expr. zub(y): ostré z-e, vyceriť z-e

zub -a mn. I -ami/-mi m.

1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.;
mliečne, očné z-y;
z-y múdrosti kt. rastú posledné;
bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y;
drkotať z-ami (od zimy, od strachu);
škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa;
ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní;
zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa;
vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať;
vybiť niekomu z-y;
hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne

2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča;
z-y na hrabliach

● expr. držať jazyk za z-ami mlčať;
niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie;
brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho;
→ pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y;
expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo;
→ oko za oko, z. za z.;
kniž. z. času zhubný vplyv času;
z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne;
publ. po z-y ozbrojený silno;
→ darovanému koňovi nehľaď na z-y;

zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca

zubár -a m. hovor. zubný lekár;

zubárka -y -rok ž.;

zubársky príd.: z-e kliešte, zlato;

zubárstvo -a s. zubné lekárstvo