Význam slova "vôz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
voz -a m.
1. štvorkolesové vozidlo (na vozenie nákladov) ťahané ťažnými zvieratami; jeho obsah: rebrinový v., zapriahnuť kone do v-a, v. hrkoce;
(za) v. sena2. hovor. automobil, auto; iné (špeciálne) štvorkolesové vozidlo: v-y zahraničnej značky;
sťahovací, mraziarenský v., prenosový v.3. čo pripomína voz (význ. 1): astron. Veľký v. súhvezdie
● ja o → koze, ty o v-e;
ani z v-a, ani na v. ani tak, ani onak, nijako;
byť piatym kolesom na v-e zavadzať; -
vozeň -zňa m. koľajové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu: železničné v-e vagóny;
jedálny, ležadlový v., v. električky, sedieť vo v-i, vykladať v-e; -
vozíček -čka m. zdrob.
-
vozičkárka -y -rok ž.;
-
vozičkársky príd.
-
vozidlo -a -diel s. kolesový dopr. prostriedok: motorové v., terénne v.;
jednostopové, dvojstopové v-á -
opak. vozievať -a
// viezť sa cestovať vozidlom: v. sa autom, vlakom, na vlaku, na voze, v. sa známou krajinou;
● expr. už sa v tom v-ie (aj on) je do toho zapletený;
opak. vozievať -a
// voziť sa
1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute;
v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí
3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;
-
opak. vozievať sa
nedok. vozievať sa
-
vozík -a m.
1. zdrob. k 1
2. malé vozidlo rozlič. uspôsobené: batožinový v., výklopný v.;
invalidný v.;
detský v. kočík; -
voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku;
v. tovar;
v. drevo z hory privážať;
v. hnoj vyvážať; -
voznica -e -níc ž. valcovitá nádoba použ. v poľnohosp. na rozvážanie vody, močovky ap.
-
vozník -a m. zdrob.
-
vozňový príd.: v-á trieda;
v. park; -
vozovka -y -viek ž. časť cesty, po kt. premávajú vozidlá, obyč. oddelená od krajnice vodorovnou čiarou: asfaltová v.
-
vozovňa -e ž. hala, v kt. sú odstavené vozne (mestskej dopravy), remíza
-
vozový príd.: v-á plachta;
v. park a) automobilový b) vozňový; -
v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;
-
v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí
-
záväzkový príd.: práv. z-é právo
-
záväzne prísl.: z. sľúbiť;
-
záväznosť -i ž.
-
záväzný príd. kt. zaväzuje (dodržať, splniť niečo): z-é smernice, z-á lehota;
-
záväzok -zku m. povinnosť vyplývajúca zo záväzného sľubu, zmluvy ap.: spoločenský, peňažný z.;
mať z-y voči štátu;
plniť svoje z-y; -
zôkol-vôkol prísl. (na)okolo (význ. 1), dookola, vôkol: z. samé vrchy