Význam slova "vyznač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyznačenie -ia s. vyznamenanie (význ. 1), pocta: poverenie takou úlohou sa pokladá za v.

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

vyznačkovať dok. opatriť značkou, označkovať: v. turistický chodník

význačne prísl.;

význačnosť -i ž.

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;

nedok. vyznačovať

vyznačovať sa nedok. byť charakteristický, mať ako typický znak: v. sa skromnosťou;
tento druh (rastlín) sa v-je odolnosťou

vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;

vyznať sa² nedok.

1. byť v niečom odborníkom, rozumieť sa, ovládať: v. sa vo svojom odbore;
už sa v tom (pomaly) nikto nev-á

2. chápať (význ. 1), rozumieť: v. sa v ľuďoch;
(ťažké je) v. sa sám v sebe

3. orientovať sa (význ. 1): dobre sa v. v meste, nev-m sa tu

● expr.: v. sa v tlačenici vedieť si rady v každej situácii;
(ani) čert, (ani) parom sa v tom (ne)v-á je to zložité, zamotané