Význam slova "vypĺň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výplň -e ž.

1. látka, kt. niečo vypĺňa: zvukotesná, laminátová v., v. operadiel

2. vypĺňajúca časť plochy: sklená v. dvier

3. náhradný prostriedok na vyplnenie, zaplnenie (textu, programu ap.), výplnok: zvuková v.;

nedok. vypĺňať -a, vyplňovať

// vyplniť sa splniť sa: túžba sa mu v-la;
sen, plán sa (ne)v-l;

nedok. vypĺňať sa, vyplňovať sa

vyplniť dok.

1. urobiť plným (priestor, čas), zaplniť: v. formu cestom;
užitočne v. voľný čas

2. doplniť predznačené údaje (v tlačive): v. dotazník, prihlášku;
v. športku

3. splniť (význ. 1): v. želanie, rozkaz;

výplnkový príd.: v. materiál;
geom. v. uhol (k danému uhlu) rozdiel medzi priamym a daným uhlom

výplnok -nku m. prostriedok na vyplnenie niečoho, výplň: v-y medzier (v sadzbe);

výplňový príd.

vypáchnuť -e -u -chol dok. stratiť vôňu al. zápach, vyprchať: voňavka v-la;
zápach cigariet nev-e tak ľahko

vypáčiť -i dok. (pákou ap.) násilne otvoriť: v. dvere, pokladnicu

nedok. vypájať -a

vypáliť -i -ľ! dok.

1. ohňom, žieravinou ap. zničiť; (o žieravine) poškodiť: v-ené dediny;
v. si oči kyselinou

2. takto utvoriť: v. dieru v látke

3. účinkom tepla ap. odstrániť: v. bradavicu

4. žiarom ap. vtlačiť: v. ornament do dreva, značku dobytku

5. žiarom, pálením upraviť, spracovať: v. tehly, v. slivovicu

6. vystreliť (význ. 1, 2, 4): pohotovo v. z revolvera;
v. salvu;
hovor. v. (loptu) na bránu

7. expr. rýchlo vybehnúť, vyletieť: v. z dvier

8. expr. dať (úder), vylepiť, streliť: v. zaucho niekomu

9. expr. dôjsť do konca, skončiť sa: zábava v-la zle;

vypárať -a dok. páraním zrušiť, odstrániť (šitie, pletenie ap.): v. stehy, v. švík, v. šál;
v. podšívku odpárať;
v. šaty rozpárať

nedok. vypásať -a

// vypásť sa pasením sa vykŕmiť;
expr. (o ľuďoch) stučnieť: v-ený ako medveď;

nedok. vypásať sa: pren. expr. v. sa na úkor iných bohatnúť

vypásť -pasie -pasú dok. spásť (význ. 1, 2): statok v-l trávu;
v. medzu;

vypätie -ia s. vystupňovanie námahy, úsilia, napätie: duševné, fyzické v., veľké pracovné v., s v-ím všetkých síl

vypäto prísl.: v. stáť;

vypätosť -i ž.

vypátrať -a dok. pátraním zistiť, vystopovať, vysliediť: pokúša sa v. tajomstvo;
v. páchateľa

vypätý, vypnutý príd.

1. napnutý a rovný, vzpriamený: v-á postava, v-á hruď, v. ako struna

2. iba vypätý svedčiaci o (duš.) vypätí; vystupňovaný: v-é nervy;
v-é úsilie;

nedok. vypíjať -a

// vypiť si požiť liehový nápoj: rád si v-l;
poďme si v.!

vypínač -a m. mechanizmus na vypínanie al. zapínanie elektr. zdroja: hlavný v., stlačiť v., otočiť v., v-om

vypínací príd. určený na vypínanie: v. gombík, v. systém

vypínanie -ia s. vypínací mechanizmus: automatické v., namontovať v.

nedok. vypínať -a

// vypnúť sa, vypäť sa

1. prerušiť svoju činnosť (odpojením zdroja): práčka sa automaticky v-la

2. vystupňovať svoje sily, úsilie: v. sa do vrcholného výkonu

3. napnúť a vysunúť sa smerom dopredu al. hore: v. sa na prsty, na špičky;

nedok. vypínať sa

1. k 1 – 3

2. vyzdvihovať svoju osobu; vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa v-a, poznáme ho

3. dvíhať sa do výšky, týčiť sa: na skale sa v-a hrad

vypínavo prísl.;

vypínavosť -i ž.

vypínavý príd. kt. sa vypína (význ. 2), vystatovačný; svedčiaci o tom: v. chvastúň;
v-é reči;

vypísaný príd. častým písaním zdokonalený, vycibrený: v. rukopis

vypísať -še -šu dok.

1. urobiť výpis(ok), odpísať: v. (si) údaje;
myšlienka v-ná z knihy

2. vyplniť (vyznačené rubriky ap.): v. zloženku, prihlášku

3. verejne oznámiť (tlačou): v. súbeh, voľby, odmenu

4. písaním spotrebovať, opotrebovať: v. zošit;
v-né pero;

vypískať -a dok. pískaním odmietnuť, zavrhnúť: v. herca, rečníka, predstavenie

vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo

● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie;
môže aj dušu v. veľmi sa usiluje;

nedok. vypľúvať -a

vypĺznuť -e -u -zol dok.

1. stratiť srsť, perie: pes v-l;
sliepka v-la vypŕchla;
v-tá kožušina

2. (o srsti, perí) vypadať: mačke v-la srsť

vypŕchnuť -e -u -chol dok.

1. stratiť perie, opŕchnuť: v-tá sliepka

2. (o perí, zrne ap.) vypadať: sliepke v-lo perie, zrno v-lo z klasov

3. stratiť sa (význ. 2), zmiznúť, vyprchať: hnev z neho dávno v-l

vypšikať dok. expr. vyhnať (význ. 2), vypratať; vyštvať: chceli ho v. z domu

nedok. vypúčať sa

nedok. vypúšťať -a

vypýtať -a dok.

1. pýtaním získať, vyžiadať: v. si účet, potvrdenku, v. si nazad požičanú vec

2. požiadať (o ruku ap.), popýtať: v. dievča (za ženu, do tanca)

3. požiadať o uvoľnenie: v. dieťa zo školy;
v. sa z práce