Význam slova "vrãƒâ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 37 výsledkov (1 strana)
-
prívrženec -nca m. stúpenec: p. národnej nezávislosti, p-i A. Bernoláka;
-
prívrženkyňa -e -kýň ž.
-
vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.
-
vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy
-
vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok
-
vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie
-
vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka
-
vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.
-
vrásť vrastie vrastú vrástol dok.
1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme
2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia
● stáť ako v-ený do zeme nehybne;
-
vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene; -
vrátane
I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.
II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov
-
vrátiť -i dok.
1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť
4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť; -
vrátka -tok s. pomn. zdrob.
-
vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i
-
vrátnička -y -čiek ž.;
-
vrátnický príd.;
-
vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika
-
vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;
-
vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom
-
nedok. vrážať -a
-
vrčať -í -ia nedok.
1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);
2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky
-
vrúbeľ -bľa m. časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi;
-
vrúbiť -i nedok.
1. obrubovať, lemovať: rukávy v-ené kožušinou
2. obklopovať (význ. 2), obkolesovať: cestu v-i rad topoľov, tvár v-ená hustými vlasmi
-
vrúbkovaný príd. zložený z vrúbkov (význ. 2), zdobený vrúbkami: v-á látka, v-á vzorka pleteniny;
v. okraj nádoby -
vrúblik -a m. zdrob.
-
vrúbľovať nedok. štepiť vrúbľom: v-nie ovocných stromčekov
-
vrúbľový príd.;
-
vrúbok -bka m.
-
vrúcnosť -i ž.
-
vrúcny príd. citovo úprimný, vrelý, horúci: v-a láska, v-e priateľstvo;
v-e slová; -
vrútiť sa -i dok.
1. rútiac sa vniknúť: príval vody sa v-l do domov
2. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vraziť: žiaci sa v-li do triedy
-
nedok. vrývať -a
// vryť sa (ryjúc) vniknúť, zaryť sa: krt sa v-l do zeme;
nôž sa v-je do masla; -
nedok. vrývať sa
-
vržďať -í -ia -žď/-i! nedok. vŕzgať (význ. 1), chrapčať: sneh v-í pod nohami
-
vývržok -žku obyč. mn. vývržky -kov m. vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy niekt. vtákov