Synonymá slova "von" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2


    von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

    2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

    3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

    4. p. vonku 5. p. z 1


    vonku na mieste mimo obydlia al. iného, obyč. uzavretého priestoru (op. vnútri, dnu) • hovor.: vonkavonká: vonku, vonka je pekne; deti sa hrajú vonkázastaráv. tamvonnár.: vontuvonfraz. pod holým nebom


    z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútrazvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasyspomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepšíchsprostredsprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapecvon (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

    2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričalna (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smrekypo (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchyzvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

    3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava


    vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávyaróma (silná vôňa): aróma kávybuket (vôňa vína) • pach: príjemný pach


    voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkouparfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfumkolínska vodahovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskouhovor. voňačkahovor. zastar. parfín


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    voňahdy p. nedávno


    čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávaťvoňaťovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchneňuchaťoňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopuvetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu


    páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

    2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


    páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiťvoňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajúhovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajúsmrdieťzapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potomexpr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner)expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom


    voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniavaexpr.: vyvoniavaťrozváňaťzaváňaťvyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa

    2. vdychovať vôňu • ovoniavaťobvoniavaťprivoniavaťčuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsuexpr.: ňuchaťoňuchávaťočuchávať: deti jedlo oňuchávali

    3. p. páčiť sa 2


    sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok • striekať: sprejuje, strieka auto (lakom)postrekovať (opakovane, častejšie) • lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasyvoňavkovaťparfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom)


    voňavkovať dávať tekutý kozmetický prípravok, parfum na niečo • parfumovať: voňavkovala, parfumovala si šijuhovor. zastaráv. parfínovaťzastaráv. pomádovať (voňavkovať pomádou)


    voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigaraaromatický (silno voňajúci): aromatické látkypoet. vonný: vonné olejenavoňanývyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná!


    vonka, vonká 1. p. vonku 2. p. von 1


    formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

    2. p. vonkajší


    mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenievonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

    2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračkymechanizovanýzmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výrobastrojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdyautomatizovanýzautomatizovanýautomatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

    3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomenýmimovoľnýsamovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnetzmechanizovanýzautomatizovanýautomatickýsamočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup prácespontánnypodvedomý: spontánne, podvedomé konaniereflexívnyinštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obranabezduchýnetvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý drilpejor.: remeselníckyremeselnýrutinnýrutinovanýrutinérskyšablónovitýšablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce


    okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svetsusedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupyblízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmetyvonkajší: vonkajší svet


    vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyvexterný (op. interný): externé štúdiumzastar. zovňajší: zovňajšia krásazastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz)vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomuformálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitostiobjektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svetodb. exogénny (op. endogénny): exogénny víruslek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    vonkajškovo p. navonok 1


    manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


    vonkajškový p. vonkajší


    vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látkyexteriér: exteriér stavby

    2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšokzovňajšok: dbať o svoj zovňajšokpovrch: šľachetné srdce pod drsným povrchomvzhľadvýzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomzjav: provokovať svojím zjavomkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habituszastar. vzozrenie (Rázus)subšt.: vizáž • fasáda


    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomúprava: vzorná úprava písomných prác žiakovpodoba: nebo nadobudlo hrozivú podobuforma: dávať niečomu formudizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajntvárnosť: tvárnosť krajinyvonkajšokkniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšokkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habitushovor. náter: dať niečomu slávnostný náterzastar. vzozrenie (Rázus)kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav)subšt. vizáž


    zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjavjav: prírodný, fyzikálny javúkaz: sledovať úkazy na oblohekniž. fenoménpríznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenoménkniž. symptóm: symptómy krízyzastar. zjavisko (Sládkovič)

    2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavomvzhľad: dbať o svoj vzhľadvýzor: má ešte detský výzorvonkajšokzovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajškuzastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

    3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjavosobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúrypostava: veľká postava športuzastar. zjavisko (Kukučín)


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

    porov. aj úplný 1, 2


    vonkoncom 1. p. vôbec 1, doslova 2 2. p. úplne


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


    vonný p. voňavý


    vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavuhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: vyluftovať, preluftovať perinyosviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von

    2. ísť s niekým na vzduch • prevetraťísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom vonhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunajuvyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psanespráv. vyvenčiť

    3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchaťvypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchlavytuchnúťvymlanúťvymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlaniezastar. vyvetrieť (Dobšinský)


Pozri výraz VON v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV