Význam slova "voňa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

voňať -ia -ajú nedok.

1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové

2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

voňavkárka -y -rok ž.;

voňavkársky príd.

voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

voňavkový príd.: v. závan

voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
v-é látky, korenie aromatické

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo