Význam slova "stra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stravovací príd. vzťahujúci sa na (spoločné) stravovanie: s-ie možnosti;
s-ie návyky;
s-ie podniky

stravovanie -ia s. pravidelne podávané jedlo; (pravidelné) jedenie: spoločné s., domáce s.;
závody verejného s-ia reštaurácie ap.

nedok. stravovať

1. k 2: s-je ho horúčka;
s-júca vášeň

2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii;
dobre sa s. mať dobrú stravu

stráž -e ž.

1. stráženie, hliadka: stáť na s-i;
byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.;
závodná s.;
telesná, čestná s.;
výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;

strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu

opak. strážievať -a

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
pes s-i dom;
s. deti;
s-ené parkovisko;
poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

strážkyňa -e -kyň ž.;

strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;

strážmajsterka -y -riek ž.

strážnica -e -nic ž. miestnosť, budova strážnika, stráže: požiarna s.

strážnička -y -čiek ž.

strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

strážny

I. príd.

1. konajúci stráž: s. oddiel;
náb. s. anjel i pren. ochranca

2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža;
s. domček, s-a búdka (pri trati)

II. strážny m. voj. strážca, stráž

výstražne prísl.

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;