Význam slova "stra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 135 výsledkov (2 strán)

  • nedok. strácať -a

    // stratiť sa

    1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
    dieťa sa v meste s-lo

    2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
    oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
    expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!

    3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!

    expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
    nes-í sa vo svete uplatní sa;

  • nedok. strácať sa

  • strach

    I. -u m.

    1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.;
    nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

    2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

    mať s. báť sa;
    dostať s. nastrašiť sa

    s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo;
    ide z neho s. je strašný;
    expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť;
    až s. veľmi; veľmi mnoho;
    žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

    II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho;
    bolo s. pomyslieť na to

  • stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás

  • štrachať sa nedok. hovor. expr. vliecť sa (význ. 1, 2), teperiť sa, terigať sa; motať sa: š. sa do kopca;
    š. sa po meste

  • strachopud -a m. expr. bojazlivý človek, bojko, zbabelec: nebol s., a predsa sa zľakol;

  • strachopudka -y -diek ž.;

  • strachopudský príd.;

    strachopudsky prísl.;

  • strachopudstvo -a s.

  • strachoš -a m. expr. bojko, bojazlivec

  • strachovať sa nedok. mať strach, báť sa, obávať sa: s. sa o deti, o budúcnosť;
    nes-j sa o mňa!

  • stračí príd.: s. škrek

    rozpráv. zámok na s-ej nôžke

  • strádať -a nedok., vhodnejšie

    1. biediť, živoriť

    2. trpieť, znášať

  • štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;

  • štráfik -a m. zdrob.

  • štráfovane, štráfkovane prísl.

  • štráfovaný, štráfkovaný príd. hovor. pásikovaný, pruhovaný: š-á košeľa, látka;

  • štrajchnúť -e -ú -chol dok. subšt. škrabnúť (význ. 1): š. zápalkou po škatuľke;
    črepina ho š-la;
    autá sa š-li šuchli o seba

  • štrajk -u m. organizované dočasné zastavenie práce s cieľom dosiahnuť hosp. al. polit. požiadavky: generálny š.;
    vyhlásiť, zorganizovať, potlačiť š.;

  • štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;

  • štrajkokazecký príd.;

  • štrajkokazectvo -a s.

  • štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek

  • štrajkový príd.: š. výbor, š-é hnutie

  • štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi

  • straka -y -rák ž. čierno-biely vták s dlhým chvostom a škrekľavým hlasom, zool. Pica;

    expr.: → kradne ako s.;
    ukazovať, maľovať s-y na kole a) sľubovať nesplniteľné b) klamať;

  • strakatieť sa -ie -ejú, strakatiť sa nedok. javiť sa strakatým, pestrieť sa, pestriť sa: ulice sa s-ejú, s-ia farebnými šatami

  • strakatina -y -tín ž. expr. strakatá zmiešanina (farieb)

  • strakato, strakavo prísl.;

  • strakatosť, strakavosť -i ž.

  • strakatý, strakavý príd. majúci rozmanité, obyč. krikľavé farby, škvrny: s-á látka, fazuľa;
    s-á krava;

  • strakoš -a mn. N a A -e m. vták podobný vrabcovi majúci pestro sfarbené perie, zool. Lanius

  • strakuľa -e -kúľ ž. hovor. strakaté zviera (obyč. krava, koza, ovca)

  • štramácky príd. i prísl.

  • štramák -a mn. -ci m. hovor.

    1. fešák (význ. 1, 2), švihák

    2. nápadník, milý, frajer: mať š-a;

  • štramanda -y -mánd ž. hovor. fešanda (význ. 1, 2)

  • stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.;
    na s-i sa pasú ovce

  • strana -y strán ž.

    1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
    prejsť na druhú s-u ulice

    2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
    spodná, vrchná s.;
    predná s. domu

    3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e

    4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka

    5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
    štyri svetové s-y

    6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y

    7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
    práv. zmluvná s., žalovaná s.

    8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
    právo je na našej s-e

    9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
    politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
    člen s-y, byť v s-e

    stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
    chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
    prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
    ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
    z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
    (to je) → druhá s. mince;

  • stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9

    straníčka -y -čok ž.

  • straníckosť -i ž.;

  • stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
    s-a legitimácia, disciplína, propaganda;

    stranícky prísl.;

  • straníctvo -a s. straníckosť

  • straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;

  • straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom

  • strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

  • stránka -y -nok ž.

    1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
    na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

    2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
    z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
    z tejto s-y čo sa toho týka

    3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
    úradné hodiny pre s-y

    to je jeho silná s. v tom vyniká;
    to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

  • stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj

  • stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha

  • stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra;
    s-é hodiny, dni pre stránky

  • stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

  • štranok, štránok -nku m. hovor. povraz

  • stranou prísl. bokom (význ. 1): trocha s. stojí dom

  • stranový príd.;

  • štrapácia -ie ž. hovor. sústavná fyzická námaha vynakladaná na niečo: cestovať každý deň je š., ukonaný š-ou

  • strapačka -y obyč. mn. strapačky -čiek ž. halušky zo zemiakového cesta: bryndzové s-y

  • strapáň -a m. expr. strapatý človek, tvor;

  • strapaňa -e ž. expr. strapatá žena, strapatý tvor;

  • strapánik -a mn. -ci m. zdrob.

  • strapatiť nedok.

    1. uvádzať (vlasy) do neporiadku: vietor mu s-í vlasy

    2. takto kaziť úpravu vlasov: nes-ť ma!

  • strapato prísl.;

  • strapatosť -i ž.

  • strapatý príd.

    1. (o vlasoch) neupravený, neučesaný, postrapatený: s-é vlasy, s-á brada

    2. kt. má neupravené, neučesané vlasy: s-é dieťa

    3. expr. rozstrapkaný: s. okraj klobúka;

  • strapček -a m. zdrob.

  • strapcovitý príd. podobný strapcu: s-é kvetenstvo, s. okraj

  • strapcový príd.;

  • strapec -pca m.

    1. voľné nitky, šnúrky ap. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia ap.: šál, záves so s-mi

    2. kužeľovitý súbor kvetov, výhonkov, plodov (obyč. bobúľ): s-e agátových kvetov, s. hrozna

    3. niečo majúce podobu strapca: s. srsti chumáč;
    zo zástavy zostali po búrke s-e franforce;

  • strápene prísl.: vyzerať s.;

  • strápenosť -i ž.

  • strápený príd. vysilený trápením, utrápený, usužovaný, zmorený; svedčiaci o trápení: s-í rodičia;
    s-á tvár;

  • strapiť nedok. strapkať: s. okraje prikrývky

    // strapiť sa: plátno sa s-í

  • strapkať nedok. porušovať tkaninu na okraji vyvliekaním nitiek: s. okraje obrusa

    // strapkať sa: tkanina sa s-á

  • štras -u m. brúsené olovnaté sklo použ. na výr. bižutérie; bižutéria z neho;

  • strašiak -a m.

    1. figúra z palíc, handár ap. na plašenie vtákov (v poli, záhrade ap.): s. v makovom poli;

    2. strašidlo (význ. 1), mátoha;

    expr. vyzerať ako s. do maku, do kapusty, do konopí a) chorobne b) neupravene

  • strašidelne prísl.;

  • strašidelnosť -i ž.

    1. k strašidelný

    2. strašidelný skutok; strašidelné dielo

  • strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;

  • strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.

  • strašidlo -a -diel s.

    1. fantáziou, poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: veriť v s-á, báť sa s-diel;

    2. strašiak (význ. 1): s. v poli;

    expr. vyzerať ako s. a) chorobne b) neupravene;

  • opak. strašievať -a

  • strašiť nedok.

    1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
    neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo

    2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
    expr. vo svete s-í terorizmus

    3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad

    expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;

  • straško -a mn. -ovia m. expr. bojazlivý človek, bojko

  • strašlivo prísl.

  • strašlivý príd. expr. strašný (význ. 1), hrozný, ukrutný: s-á bitka;

  • strašne prísl.: s. pôsobiť;
    hovor. expr. s. sa báť veľmi;
    ako sa máš? – s. veľmi zle

  • strašný príd.

    1. vzbudzujúci strach, hrozný, desný: s-á tvár, predstava, s. zločin;
    bolo to s-é;
    hovor.: je s-é počasie zlé;
    to je s-é veľmi nepriaznivá, nepríjemná vec

    2. hovor. expr. veľký, ohromný, náramný, hrozný: s. pijan, s-á sila, s. smäd;

  • štrasový príd.: š. náhrdelník

  • strasť -i obyč. mn. ž. kniž. trápenie, utrpenie, súženie, bolesť: s-i života

  • strastiplne prísl.;

  • strastiplnosť -i ž.

  • strastiplný príd. kniž. strastný, bolestný: s. život;

  • strastne prísl.

  • strastný príd. kniž. naplnený strasťou, strastiplný, bolestný: s-é chvíle, s. osud;

  • strata -y strát ž.

    1. stav, keď niekto niečo stratí al. sa niekto, niečo stratí: s. auta, s. vedomia, pamäti, času, s. života;
    oddelenie s-t a nálezov;
    šport. s. puku, lopty

    2. úbytok, zmenšenie: s. rýchlosti, krvi, s. na váhe;
    finančná s. škoda;
    voj. s-y ľudia, bojová technika vyradení (-á) z boja: utrpieť ťažké s-y

    3. odchod, smrť niekoho: s. rodičov;
    rodinu postihla náhla s.;

  • stratég -a mn. -ovia m. odborník v stratégii; kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť cieľ: vojenský s.;
    politický s.;

  • stratégia -ie ž.

    1. umenie viesť vojnu; zákl. spôsob vedenia vojny, voj. operácií

    2. spôsob plánovania a riadenia činností, ktorými sa má dosiahnuť určený cieľ: hospodárska, obchodná s.;
    s. hry;

  • strategička -y -čiek ž.;

  • strategický príd.: s. plán;
    s-é územie, suroviny dôležité z voj. al. hosp. hľadiska;

    strategicky prísl.

  • stratenec -nca m. kniž. stratený, opustený človek: s-i bez domova

  • stratený príd.

    1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka;
    s. pes zablúdený;
    s. čas kt. prešiel bez úžitku

    2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj

    3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.

    4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka;
    s-á existencia kto sa nevie uplatniť;
    som s.! nedá sa mi pomôcť

    5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas;
    s-á situácia;
    vopred s. boj márne úsilie

    chodiť ako s-á ovca bezradne;
    všetko je s-é je koniec (snahy ap.);
    zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste;

  • stratifikácia -ie ž. kniž. (roz)vrstvenie, (roz)členenie: s. jazyka;
    sociálna s. obyvateľstva;

  • stratifikačný príd.: s-á teória, metóda

  • stratiť dok.

    1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady;
    s. cestu zablúdiť;
    šport. s. loptu, puk

    2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby;
    s. perie (o vtákoch);
    s. smelosť, nádej, zamestnanie;
    s. vedomie omdlieť;
    s. život zomrieť;
    auto s-lo rýchlosť

    3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov;
    s. rodičov;
    s. vo vojne otca

    4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času

    s. nervy neovládnuť sa;
    s. hlavu ostať bez rozvahy;
    s. srdce zaľúbiť sa;
    s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu;
    s. reč nemôcť sa spamätať;
    s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa;
    s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa;
    s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;

  • stratosféra -y ž. astron., meteor. pásmo atmosféry asi od 10 do 80 km nad Zemou (v našich zemepisných šírkach);

  • stratosférický príd.: s. let do stratosféry

  • stratovo, stratove prísl.;

  • stratovosť -i ž. miera, stupeň straty: znížiť, odstrániť s. (vo výrobe)

  • stratový príd. k 2: s-á investícia, s. obchod;
    s. čas zdržanie (vo výr. ap.);

  • strava -y ž.

    1. jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: mliečna, mäsitá s., tekutá, výdatná s.;

    2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: výdavky na s-u, byť u niekoho na s-e;

  • stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
    s. čas čítaním

    stráviť1 -i dok.

    1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

    2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

  • stráviteľnosť -i ž.

  • stráviteľný príd. kt. sa dá stráviť (význ. 1): ľahko s-é, nes-é jedlo;

  • stravné s. poplatok za stravu; príspevok na stravu: poskytovať s.

  • stravníčka -y -čok ž.

  • stravník -a mn. -ci m. kto sa stravuje u niekoho al. v podniku spoločného stravovania: veľký počet s-ov;

  • stravný príd.: s-á jednotka;
    s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: cek, sex, zips, saga, faun, muka, chir, hebe, oste, prisun, učenie, tlesk, sudca, namesačnik, nošic
Pravidlá slovenského pravopisu: lad, svedomito, zberať, do, ark, had, vad, skria, akumul, svadba, viď, databaza, láva, komponent, fáza
Ekonomický slovník: odk, ffb, gnb, crz, hrj, npc, tun, hhz, iryda, uyu, ä ula, , mul, pvt, dpä
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV