Význam slova "spoloã æ ã ã æ ã ã æ ã nã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2 výsledkov (1 strana)
-
spoločník -a mn. -ci m.
1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy
3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om; -
spoločný príd.
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
s. štát, s-é vlastníctvo2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
dosiahnuť niečo s-ou prácou● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;