Význam slova "rozprã vaã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozprávač -a m.

1. kto rozpráva nejaký príbeh: ľudový r., r. rozprávok

2. autor pútavo podávajúci istý dej: Ľ. Ondrejov bol dobrý r.;

rozprávačka -y -čiek ž.;

rozprávačský príd.: r. talent, r-é umenie;

rozprávačstvo -a s.

rozprávať -a nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už r-a;
r. po slovensky, po anglicky;
nevie poriadne r.

2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: r. príbehy, žarty;
r. obsah filmu;
r. o živote zvierat, o svojich priateľoch;
r-a (nám), že sa chystá do cudziny

3. svedčiť (význ. 2), nasvedčovať, hovoriť: maľby r-jú o jeho talente;
za neho r-li výsledky

● r. ako kniha a) plynne b) rozumne, múdro;
r. niekomu do duše robiť mu výčitky;
r. dve na tri tárať;
s ním sa nedá r. je neprístupný argumentom;
r. k veci byť vecný

// rozprávať sa hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: r-li sa o deťoch, o dovolenke;
dlho sa r-li;
nemá sa s kým r.