Význam slova "rozkoľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozkol -u m. rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, roztržka: r. v politickej strane;
r. v jednote cirkvi schizma

rozkolísať -še -šu dok.

1. uviesť do kolísavého pohybu, rozhojdať, rozkývať: r. čln, zvon

2. urobiť kolísavým, nejednotným, nepevným: r. výslovnosť, r. niekoho v jeho presvedčení;

nedok. rozkolísavať -a

// rozkolísať sa

1. začať sa kolísať, rozhojdať sa, rozkývať sa: hojdačky sa r-li, zvon sa r-l

2. stať sa kolísavým, nejednotným, nepevným: norma sa r-la

rozkolnícky príd.: r-a činnosť;

rozkolníctvo -a s.

rozkolník -a mn. -ci m. kto spôsobuje rozkol, rozvratník;

rozkoš -e ž. vrcholný pocit uspokojenia, radosti, pôžitok, blaženosť, slasť: počúvať hudbu je pre mňa r.;
telesné r-e

rozkošatiť sa dok. stať sa košatým, rozvetviť sa, rozkonáriť sa: duby sa r-li;
r-ená lipa;
r-ené umenie všestranne rozvinuté

rozkošne prísl.: r. sa smiať

rozkošnica -e -níc ž.;

rozkošnícky príd. i prísl.: r-e chúťky;
r. žiť

rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;

rozkošný príd. veľmi milý, pôvabný, utešený, prekrásny: r-á žena, r. večer;