Význam slova "naruč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 11 výsledkov (1 strana)
-
náruč -e ž. kniž. náručie: n. kvetov
-
nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú
-
náručie -ia s. priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah: držať dieťa v n-í, vziať dieťa do n-ia, otvoriť n.;
privítať, prijať niekoho, niečo s otvoreným n-ím i fraz. ochotne, rád;
(za) n. sena -
náručný príd. v záprahu pravý: n. kôň
-
narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu;
n-ené zdravie; -
narušiteľ -a mn. -ia m. voj., publ. kto niečo narušil: n. hraníc;
-
narušiteľka -y -liek ž.
-
narušovateľ, narúšateľ -a mn. -ia m. kto niečo narúša (spolužitie, poriadok ap.), rušiteľ;
-
narušovateľka, narúšateľka -y -liek ž.
-
naružovo, pís. i na ružovo prísl. na ružovú farbu, ružovo, doružova: zafarbiť n., upiecť koláč n.
● → maľovať (veci, fakty ap.) n.