Význam slova "huč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huch cit. vyj. nepríjemné pocity, napr. zdesenie, odpor, strach, hu: h., ten lotor! h., zima je!

huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);

hu, hú cit.

1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

huňato prísl.;

huňatosť -i ž.

huňatý príd. majúci hustú srsť, chlpatý: h. kožuch, pes;

huš cit.

1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!

2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom