Význam slova "holí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

holiaci príd. určený na holenie: h. strojček, h-e mydlo

holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

holíčatko -a -tiek s. zdrob.

holička -y -čiek ž.;

holičský príd.: h. salón, podnik;

holičstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. holičský odbor

2. holičský podnik

opak. holievať -a

// holiť sa (britvou) si dávať odstraňovať chlpy: h. sa v salóne;

opak. holievať sa

holina -y -lín ž. miesto (v hore) bez porastu, čistina; holá zem: zalesňovať h-y

hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
h. kožku

holiť -ľ! nedok.

1. (strojčekom, žiletkou, britvou) odstraňovať z pokožky: h. fúzy, vlasy

2. (strojčekom, žiletkou, britvou) zbavovať chlpov, vlasov: h. si tvár, často sa h-í;

holáň -a m. expr.

1. holý al. nedostatočne oblečený človek, naháč

2. mn. N a A -e holíča;

holánik -a mn. živ. -ci, neživ. -y m. zdrob.

holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;

holúbäcí príd.;

holúbätko -a -tiek s. zdrob.

holúbok -bka mn. N a A -y m. zdrob.

1. k holub

2. mn. -ovia expr. nežné oslovenie

holý príd.

1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia

2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava;
h-á lebka skinhed

3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi;
h-á kosť bez mäsa;
h. meč bez pošvy

4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť;
gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá

5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda;
zachrániť si h. život;
hovor. h-é zemiaky neomastené

● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne;
pod h-ým nebom vonku, v prírode;
byť, ostať h., na h-om bez peňazí;
začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu;
expr. (h-ú) → labu lízať;