Význam slova "hm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hm cit.

1. vyj. rozlič. pocity ako neistotu, rozpaky, pochybnosť, prekvapenie ap.; mh(m): hm, to je čudné;
hm, to som nevedel

2. má význ. prisviedčacej al. pobádacej čast., mh(m): budeš jesť? – hm;
pôjdeme domov, hm?

hmat -u m.

1. iba jedn. zmysel na vnímanie dotykom; orgány tohto zmyslu: mať jemný h., zisťovať h-om, podľa h-u

2. uchopenie, hmatnutie: chytiť niečo jedným h-om;
nedovolený h. (v športe);

hmatať nedok.

1. vnímať hmatom, dotýkať sa rukou, ohmatávať: niečo sa dá h., h. pulz

2. rukami hľadať, siahať, macať: h. v tme, okolo seba;

hmatateľne prísl.;

hmatateľnosť -i ž.

hmatateľný príd.

1. kt. možno vnímať hmatom: h-á hrča;
h. svet

2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: h. dôkaz, rozdiel;

hmatkať nedok. expr. hmatať

hmatník -a m. časť sláčikového al. brnkacieho hud. nástroja, kde sa pritláčajú prsty na struny

dok. hmatnúť -e -ú -tol

hmatový príd.: h-é ústroje

hmkať nedok.

1. vyslovovať hm ako prejav rozlič. pocitov (údivu, váhania ap.): rozmýšľa a h-á

2. nôtiť (význ. 2): h. (si) melódiu

hmla -y hmiel ž. zhustené biele vodné pary nízko nad zemou: je hustá ranná h., h. sa dvíha, padá;
umelá h.

● vidieť ako v h-e, v h-ách nejasne;

hmlisto prísl. i vetná prísl. k 1: h. sa pamätať;
je h.

hmlistý príd.

1. zatiahnutý hmlou, plný hmly: h-á krajina, h-é ráno

2. neurčitý, nejasný: h-é obrysy, h-á budúcnosť;

hmliť sa nedok.

1. neos. h-í sa tvorí sa, padá hmla

2. (o zraku) vlhnúť a tým sa zahmlievať, zakaľovať: neos. h-í sa mu v očiach

hmlovina -y -vín ž. úkaz podobný hmle;
astron. kozmický útvar javiaci sa ako hmla: hviezdna h.

hmlovitý príd. podobný hmle: h-é mračná

hmlovka -y -viek ž. obyč. mn. hovor. hmlové svetlá

hmlový príd.: h-é svetlá použ. na motor. vozidle v hmle, hmlovky

hmota -y hmôt ž.

1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody, matéria: (ne)živá h.;
filoz. zmyslami vnímateľný látkový a telesný svet našej skúsenosti;
fyz. zákon zachovania h-y;
anat. mozgová h.

2. materiál, kt. sa na niečo používa, z kt. sa niečo vyrába, látka (význ. 1): hovor.: stavebné, pohonné h-y;
umelá h. plastická látka

hmotár -a m. pejor. kto uprednostňuje hmotné záujmy, prospechár;

hmotárka -y -rok ž.;

hmotársky príd. i prísl.: h. prístup;

hmotárstvo -a s.

hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;

hmotnosť -i ž.

1. k hmotný (význ. 1)

2. fyz. vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch; podľa star. chápania váha: chlieb s h-ou 2 kg;
h. nákladu;
chem. molekulová, atómová h.;

hmotnostný príd.: h-é číslo

hmotný príd.

1. k hmota (význ. 1), materiálny: h-á podstata sveta

2. týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt, h-á škoda, h-á kultúra;
h-é prostriedky majetok, peniaze;

hmoždinka, správ. príchytka, kolík, klátik, kotv(ičk)a, rozperka

hmýriť sa -i nedok.

1. rýchle sa sem a ta pohybovať v množstve na obmedzenom priestore, mrviť sa, hemžiť sa: ľudia sa h-ia na poli;
h-ia sa ako mravce

2. (o predmete, veci) byť plný niečoho (pohybujúceho sa): rieka sa h-i rybami, úloha sa h-i chybami;
neos. h-lo sa tam deťmi

hmyz -u m.

1. drobné článkonožce s 3 pármi nôh (napr. muchy, mravce), zool. Insecta: štípanie h-u;
bezkrídly, krídlatý h.

2. niekt. drobné parazity (napr. ploštice, blchy): očistiť vojakov od h-u

hmyzožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa hmyzom;
zool. hmyzožravce Insectivora

hmyzožravý príd. živiaci sa hmyzom: h-é vtáky;
bot. h-é rastliny