Význam slova "hm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • hm cit.

    1. vyj. rozlič. pocity ako neistotu, rozpaky, pochybnosť, prekvapenie ap.; mh(m): hm, to je čudné;
    hm, to som nevedel

    2. má význ. prisviedčacej al. pobádacej čast., mh(m): budeš jesť? – hm;
    pôjdeme domov, hm?

  • hmat -u m.

    1. iba jedn. zmysel na vnímanie dotykom; orgány tohto zmyslu: mať jemný h., zisťovať h-om, podľa h-u

    2. uchopenie, hmatnutie: chytiť niečo jedným h-om;
    nedovolený h. (v športe);

  • hmatať nedok.

    1. vnímať hmatom, dotýkať sa rukou, ohmatávať: niečo sa dá h., h. pulz

    2. rukami hľadať, siahať, macať: h. v tme, okolo seba;

  • hmatateľne prísl.;

  • hmatateľnosť -i ž.

  • hmatateľný príd.

    1. kt. možno vnímať hmatom: h-á hrča;
    h. svet

    2. zjavný, zreteľný, presvedčivý, konkrétny: h. dôkaz, rozdiel;

  • hmatkať nedok. expr. hmatať

  • hmatník -a m. časť sláčikového al. brnkacieho hud. nástroja, kde sa pritláčajú prsty na struny

  • dok. hmatnúť -e -ú -tol

  • hmatový príd.: h-é ústroje

  • hmkať nedok.

    1. vyslovovať hm ako prejav rozlič. pocitov (údivu, váhania ap.): rozmýšľa a h-á

    2. nôtiť (význ. 2): h. (si) melódiu

  • hmla -y hmiel ž. zhustené biele vodné pary nízko nad zemou: je hustá ranná h., h. sa dvíha, padá;
    umelá h.

    vidieť ako v h-e, v h-ách nejasne;

  • hmlisto prísl. i vetná prísl. k 1: h. sa pamätať;
    je h.

  • hmlistý príd.

    1. zatiahnutý hmlou, plný hmly: h-á krajina, h-é ráno

    2. neurčitý, nejasný: h-é obrysy, h-á budúcnosť;

  • hmliť sa nedok.

    1. neos. h-í sa tvorí sa, padá hmla

    2. (o zraku) vlhnúť a tým sa zahmlievať, zakaľovať: neos. h-í sa mu v očiach

  • hmlovina -y -vín ž. úkaz podobný hmle;
    astron. kozmický útvar javiaci sa ako hmla: hviezdna h.

  • hmlovitý príd. podobný hmle: h-é mračná

  • hmlovka -y -viek ž. obyč. mn. hovor. hmlové svetlá

  • hmlový príd.: h-é svetlá použ. na motor. vozidle v hmle, hmlovky

  • hmota -y hmôt ž.

    1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody, matéria: (ne)živá h.;
    filoz. zmyslami vnímateľný látkový a telesný svet našej skúsenosti;
    fyz. zákon zachovania h-y;
    anat. mozgová h.

    2. materiál, kt. sa na niečo používa, z kt. sa niečo vyrába, látka (význ. 1): hovor.: stavebné, pohonné h-y;
    umelá h. plastická látka

  • hmotár -a m. pejor. kto uprednostňuje hmotné záujmy, prospechár;

  • hmotárka -y -rok ž.;

  • hmotársky príd. i prísl.: h. prístup;

  • hmotárstvo -a s.

  • hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;

  • hmotnosť -i ž.

    1. k hmotný (význ. 1)

    2. fyz. vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch; podľa star. chápania váha: chlieb s h-ou 2 kg;
    h. nákladu;
    chem. molekulová, atómová h.;

  • hmotnostný príd.: h-é číslo

  • hmotný príd.

    1. k hmota (význ. 1), materiálny: h-á podstata sveta

    2. týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt, h-á škoda, h-á kultúra;
    h-é prostriedky majetok, peniaze;

  • hmoždinka, správ. príchytka, kolík, klátik, kotv(ičk)a, rozperka

  • hmýriť sa -i nedok.

    1. rýchle sa sem a ta pohybovať v množstve na obmedzenom priestore, mrviť sa, hemžiť sa: ľudia sa h-ia na poli;
    h-ia sa ako mravce

    2. (o predmete, veci) byť plný niečoho (pohybujúceho sa): rieka sa h-i rybami, úloha sa h-i chybami;
    neos. h-lo sa tam deťmi

  • hmyz -u m.

    1. drobné článkonožce s 3 pármi nôh (napr. muchy, mravce), zool. Insecta: štípanie h-u;
    bezkrídly, krídlatý h.

    2. niekt. drobné parazity (napr. ploštice, blchy): očistiť vojakov od h-u

  • hmyzožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa hmyzom;
    zool. hmyzožravce Insectivora

  • hmyzožravý príd. živiaci sa hmyzom: h-é vtáky;
    bot. h-é rastliny

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: or, equipment, eg, pass, eb, p p, srd, arti, apac, ascii, gén, vôl, repository, radi, å t
Ekonomický slovník: slx, ocj, too, lsx, zse, haa, ugx, zyk, rv, ea, cah, bak, anm, sdn, psx
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV