Význam slova "dôver" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 13 výsledkov (1 strana)
-
dôvera -y ž. náklonnosť veriť, viera: d. k rodičom;
d. v spravodlivosť;
stratiť d-u□ mať d-u k niekomu dôverovať;
mať d-u (u) niekoho byť dôveryhodný -
dôverčivo prísl.: d. pozerať;
-
dôverčivosť -i ž.
-
dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj; -
dôverne prísl.: d. poznať niekoho;
d. povedať; -
dôverníčka -y -čok ž.
-
dôverník -a mn. -ci m.
1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a
2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident; -
dôvernosť -i ž.
1. k dôverný
2. dôverná vec: len nijaké d-i!
-
dôverný príd.
1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát;
d-é pohladkanie2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým
3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny
4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;
-
dôverovať nedok. mať dôveru k niekomu, k niečomu, veriť: d. synovi, d. v úspech;
musíš si viac d. -
dôveryhodne prísl.;
-
dôveryhodnosť -i ž.
-
dôveryhodný príd. hodný dôvery, spoľahlivý: d. známy;