Význam slova "ústav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ústav -u m.

1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied

2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.

3. v min. typ školy: učiteľský ú.;

ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948;

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustavične prísl.

ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;

ústavne¹ prísl.: ú. ošetrovaný

ústavne² prísl.: ú. zabezpečené práva;

ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR

ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.

ústavný¹ príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;

ústavný² príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR;

ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava