Synonymá slova "ze" v Synonymickom slovníku slovenčiny

svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet

2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus

3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2

štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

zeman p. šľachtic 1

svetadiel časť sveta: čierny svetadiel • kontinent: ázijský kontinent • pevnina: európska pevnina • zastar. zemediel

zemediel p. svetadiel

glóbus 1. guľa znázorňujúca zemský povrch al. postavenie hviezd • zemeguľa • kniž. zastar. zemevid (Záborský)

2. p. zem 1, svet 2

zemeguľa 1. p. zem 1, svet 2 2. p. glóbus 1

geodet odborník v geodézii • zememerač • zastar. geometer

zememerač p. geodet

geodézia vedný odbor zaoberajúci sa meraním a zobrazovaním zemského povrchu • zememeračstvo

zememeračstvo p. geodézia

feudál majiteľ pôdy v lénnom zriadení • hist. zemepán • lénnik (majiteľ léna)

statkár majiteľ väčšieho hospodárstva • veľkostatkár: dedinský statkár, veľkostatkár • latifundista • hist. zemepán • hist.: agrárnik • agrár (statkár v období 1. ČSR) • veľkofarmár (majiteľ veľkej farmy al. viacerých fariem)

zemepán p. feudál, statkár

geografia veda o prírodných, hospodárskych a spoločenských pomeroch v rozličných oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet • zemepis

zemepis p. geografia

geograf odborník v geografii • zried. zemepisec

zemepisec p. geograf

plaz živočích pohybujúci sa plazením • kniž. zemeplaz (Figuli)

zemeplaz p. plaz

zemevid p. glóbus 1

panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)

zemevládca p. panovník

zemiak rastlinná hľuza používaná ako základná potravina: skoré zemiaky, variť zemiaky • hovor. zastaráv. al. expr.: krumpeľ • krumpľa • nár.: švábka • gruľa

šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)

zemianka p. šľachtičná

šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta • aristokracia: rodová aristokracia • šľachtictvo • zemianstvo (nižšia šľachta) • džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská) • kniž. nobilita

zemianstvo p. šľachta

pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj¹ 2 5. p. prostredie 1

zemina p. zem 4, pôda 1

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok

2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života

zemitý p. zdravý 1, silný 1, 3

krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)

vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania

zemko 1. p. krajan 2. p. vlastník

úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)

zemľanka p. úkryt

béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta • žemľový (farby žemle) • telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchy • pieskový (farby piesku): pieskový odtieň • hovor. drapový • svetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom)

p. aj hnedý

žemľový p. béžový

pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)

p. aj pominuteľný

svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé) • ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči • laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia • kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny

2. p. svetácky 1

zemský p. pozemský, svetský 1

pozemšťan obyvateľ Zeme • kniž. zastar. zemšťan (Hviezdoslav)

zemšťan p. pozemšťan

žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia) • zvoz: zvoz úrody • kosba (kosenie obyč. sena, mládze)

2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úroda • zisk • kniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá

žeň p. žatva 2

manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa

opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľka • zastar.: opatrovkyňa • opatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľky • varovkyňa • pestúnka • hovor.: pani • žena • dievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievča • kurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)

pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná

varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčat • pestúnka • opatrovateľka • opatrovníčka • opatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčku • žena • pani: hľadať ženu, paniu k deťom

žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa

2. p. manželka

ženatý ktorý sa oženil (op. slobodný) • oženený: boli tam samí ženatí, oženení muži • žart. ovrabčený

svadba súhrn obradov a úkonov pri vstupe do manželského stavu; svadobná hostina: svadba v kostole, na radnici; pozvať priateľov na svadbu • sobáš • uzavretie manželstva (úradný al. cirkevný akt manželskej zmluvy) • vydaj (vstup dievčaťa, ženy do manželstva): ponáhľať sa s vydajom • ženba (vstup muža do manželstva) • veselie (svadobná hostina): byť pozvaný na veselie

ženba p. svadba

nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)

ženích muž, ktorý sa žení • mladoženích • mladý zať: (mlado)ženích a nevesta • vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného • nápadník

hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!

ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar

ženírovať sa p. hanbiť sa

ženista príslušník ženijného vojska • zastar. zákopník • pionier • sapér

vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty

zenit 1. astron. myslený bod na oblohe kolmo nad pozorovateľom (op. nadir) • nadhlavník

2. p. vrchol 2

ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa

mizogýn nepriateľ žien • expr.: ženožrút • modrofúz

ženská p. žena 1

ženský typický pre ženu, patriaci žene • dámsky (súvisiaci s dámou): ženské, dámske topánky; ženský, dámsky postoj k niečomu • dievčenský (súvisiaci s mladou ženou): naša starká si zachovala dievčenský úsmev • slang. babský: babské klebety

ženština p. žena 1

ženuška p. manželka

vzducholoď lietadlo naplnené vzduchom • zastar. zepelín

zepelín p. vzducholoď

svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného al. cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujú • odb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskuje • odb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovalo • žeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejú • poet. pableskovať

porov. aj svietiť

žeravieť 1. porov. rozpáliť sa 2. p. svetielkovať

naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne

žeravo 1. porov. žeravý 1 2. p. naliehavo 1

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlo • rozhorúčený • rozpálený • rozohriaty • zohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfalt • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievka • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (horúci ako v trópoch): tropický deň • expr.: ohnivý • žeravý: ohnivé, žeravé pery, leto • kniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav) • žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný

mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálený • rozžeravený • žeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiara • plamenný • plamenistý • plamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

žeravý 1. veľmi horúci • rozpálený • rozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahreba • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievka • ohnivý: ohnivé leto • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (ako v trópoch): bol tropický deň • kniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2

žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený

2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti

živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

obeť 1. dar božstvu; nezištné konanie v prospech iného a na úkor seba • obeta: obeť, obeta Bohu; urobím to, hoci si to vyžaduje obeť, obetu • arch. žertva: Abrahámova žertva

2. p. korisť

žertva p. obeť 1

nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec

obetavý ochotný prinášať obete; svedčiaci o tom • sebaobetavý: obetavá, sebaobetavá matka, láska • zastar. žertvohojný • nesebecký (op. sebecký, egoistický): nesebecká povaha, nesebecký prejav • nezištný (op. zištný): nezištná pomoc, práca

p. aj nezištný

žertvohojný p. nezištný

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným

žertvovať p. obetovať 1

zeviť porov. otvoriť

zeviť sa p. zívať

zívať kniž. javiť sa ako veľký prázdny priestor al. ako veľká, nápadná plocha, vec (v negatívnom hodnotení) • kniž.: zeviť sa • ziať: dom zíva, zeje prázdnotou; pred nami zíva, zeví sa priepasť • expr.: ceriť sa • škľabiť sa • škeriť sa: cerí sa, škľabí sa naňho hlaveň pušky; v záhrade sa škeria otvorené dvercia • otvárať sa: pred ním sa otvára hlboká roklina • expr.: vyškierať sa • vycierať sa: zo všetkých kútov sa vyškiera, vyciera tma

skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovať • zhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetok • exekvovať • zexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im dom • vyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdy • subšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavili • pohabať (postupne) • rekvirovať • zrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potraviny • porekvirovať (postupne)

p. aj zabrať

zexekvovať p. skonfiškovať

rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem • roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník • rozprestrieť • rozostrieť • rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla • kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo • odb. dilatovať: dilatované srdce • porozširovať (postupne)

2. zväčšiť počet, rozsah, obsah • rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí • pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia • zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov • kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie • pren. kniž. rozjatriť • nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany • porozširovať (postupne)

3. p. rozhlásiť

zextenzívniť p. rozšíriť 2

moc¹ 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách

žezlo 1. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci • berla

2. p. moc¹ 1

kázeň p. prejav 1

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky

trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable

trýzeň p. trápenie

smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädom • zried. smädnota (F. Hečko) • kniž. žízeň: uhasiť žízeň

2. p. túžba

žízeň 1. p. smäd 1 2. p. túžba

väzeň kto je zbavený osobnej slobody, kto je väznený • trestanec: žaláre plné väzňov, trestancov; amnestovať väzňov • hovor. expr. basista • zastar. áreštant • hovor. zastar. šupasník