Synonymá slova "vaň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

van p. vietor 1

vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

2. p. vzduch

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

vaňa p. nádrž 1

ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt • pustošiteľ • zried. kaziteľ • zried. kynožiteľ (Kukučín) • zried. kynožník (Zguriška) • kniž.: hubiteľ • boriteľ • zhubca • zried.: zahubiteľ • záhubca (Vajanský) • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľoš • pejor.: barbar • vandal (bezohľadný ničiteľ)

p. aj škodca 1

vandal p. ničiteľ

vandalizmus pejor. bezohľadné ničenie hodnôt, najmä umeleckých pamiatok • vandalstvo: prejavy vandalizmu, vandalstva • barbarstvo

bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý • tvrdý • surový • pren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôle • nevyberaný • nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karierista • egoistický • sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanie • vandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný

ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie • kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup • barbarský • pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

p. aj ničivý

surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

vandalský p. surový 2, bezohľadný

vandalstvo p. vandalizmus

vandeľ väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad vo vandli • zastar.: vajdlink • vajdling (Vansová)

potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po meste • hovor. zried. túlanka (Hviezdoslav) • kniž. túlka (Tajovský) • expr. vandrovka: letná vandrovka po kraji • expr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry

vander 1. p. vandrovka 1 2. p. potulka

vandrovka 1. v minulosti cestovanie tovarišov na získanie odborných skúseností • zastar. vander: ísť na vandrovku, na vander

2. p. potulka

potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá

túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

p. aj potulný, kočovný

vandrácky p. potulný 1

trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

2. p. chudák 2

tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš

vandrák 1. p. vandrovník 1 2. p. tulák, trhan 1

vandrovník 1. vandrujúci tovariš • pejor. vandrák

2. p. tulák

cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po svete • expr. vandrovať • subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma • ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

vandrovať p. cestovať, túlať sa 2

vandrovnícky p. potulný 1

kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

p. aj pojazdný

svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadí • cestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobie • hovor. expr. vandrovný • túlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život

vandrovný p. potulný 1

hlavnica mäkká podložka pod hlavu naplnená obyč. perím • vankúš • poduška: ozdobná, páperová hlavnica; ozdobný, páperový vankúš; zaboriť hlavu do podušky • podhlavnica • podhlavník • podhlavec: oprieť si hlavu o podhlavnicu • nár. hlávik (Švantner)

vankúš p. hlavnica

vánok p. vietor 1

brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ

vantrub p. brucho

duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

vanúť p. duť, viať 1

viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať

administratíva p. správa² 2

správa² 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu

2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)

agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)

radiť¹ poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?

šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

p. aj nabádať

vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)

akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať

alternatíva p. možnosť 1

možnosť 1. možný prípad • eventualita: rátať s každou možnosťou, eventualitou • alternatíva (možnosť voľby medzi dvoma riešeniami): stáť pred alternatívou

2. p. príležitosť

aranžovať 1. pripravovať, chystať nejakú spoločenskú udalosť • organizovať • usporadovať • usporadúvať: aranžovať, organizovať na konci roka ples; aranžuje, usporaduje výstavu psov

2. dávať niečomu pekný, príjemný vzhľad • upravovať • ozdobovať • zdobiť: treba novo aranžovať, upravovať výklad; vtipne aranžuje, upravuje pesničky; aranžovať, zdobiť kyticu stuhou

organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať • chystať • usporadúvať • usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok • strojiť: strojiť štrajk • aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť • riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovať • zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)

poriadať správ. usporadúvať; porov. usporiadať 3

triediť dávať, zaraďovať niečo do príslušnej rovnorodej skupiny, triedy • roztrieďovať • klasifikovať (systematicky): triediť tovar, zrno; klasifikovať javy, rastliny (do kategórií) • hovor. škatuľkovať (často neprimerane, násilne): mladých autorov vopred škatuľkuje • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.): sortírovať ovocie • rozdeľovať • usporadúvať (podľa istého kritéria): rozdeľuje žiakov podľa abecedy; usporadúva javy chronologicky • deliť • zaraďovať: tovar delí, zaraďuje podľa akosti • zoraďovať (zaraďovať v tom istom poradí): zoraďuje športovcov podľa výkonu • preberať (oddeľovať vhodné od nevhodného): preberať šošovicu, zemiaky

argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať sa • prehrabúvať sa • prehrabovať sa • prekutávať sa • prekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciach • expr.: premŕvať sa • mrviť sa • hrabať • hrabať sa • hriebsť • hriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkoch • prehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrine • expr.: kutať (sa) • kutrať sa • núrať sa • ňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkách • preberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocí • hovor. expr.: štárať sa • špárať sa • špárať • šparchať sa • šparchať • štúrať • štúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciach • expr.: bŕľať sa • paprať sa • babrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať sa • ryť sa • rýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole? • snoriť: snorí v maminých veciach

2. p. jesť

babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek • zakrúcať • zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé

chlpiť tvoriť chumáče, uzlíky • expr.: chumliť • kudliť: chlpí, chumlí vlnu, nite • zamotávať • zauzľovať: zamotáva, zauzľuje si šnúrky na topánkach • strapatiť • kuštrať • čuchrať • šuchoriť (narúšať usporiadanosť vlasov a pod.): strapatí, čuchre si vlasy

motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievku • súkať: súkal povrázok • namotávať • navíjať • nakrúcať • natáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubon • zamotávať • pantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu

2. p. miasť 3. p. tárať

zamotávať p. motať 1, chlpiť

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate

obávať sa p. báť sa 1, 2, tŕpnuť 1, starať sa 3

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť¹

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!

zabávať p. baviť 1, 3

baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa

3. p. hrať sa 1

hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakov • zabávať sa • baviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmi • pohrávať sa • poihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasov • expr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábou • expr.: ihračkať sa • ihrajkať sa • ihruškať sa • hrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izby • hovor. expr.: piplať sa • šiplať sa • babrať sa • paprať sa • prplať sa • titlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od rána • zdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotou • expr. maznať sa • pohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa

zabávať sa 1. p. baviť sa 1, 2 2. p. hrať sa 1

bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém

nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienka • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údaje • bezvýznamný • kniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné fakty • kniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentné • nepatrný • malý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohu • vedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vec • expr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami

nezávažný p. bezvýznamný, nepodstatný

vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie

2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať

3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha

p. aj nepodstatný

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry

obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)

3. p. biť 2

plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece • obšívať • zašívať • expr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky

zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

p. aj stehovať

2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu

bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

3. p. plakať

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkať • blikotať • blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviek • poblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať sa • mihotať sa • mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlo • kmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampa • žmurkať • požmurkávať • požmurkovať • požmurovať • klipkať • poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajú • chvieť sa • zried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečky • poskakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamre • nár. lipkať (Kálal) • tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa

poblikávať p. blikať

žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievča • mihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipká • expr. lupkať: lupká očami po dievčatách • expr. žmurkotať: žmurkotal od dojatia • nár.: mruškať • mružkať (F. Hečko) • nár.: mrihať • mrižkať: podchvíľou mrižká očami • požmurkávať • požmurkovať • pomrkávať • poklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

p. aj bľuskať

2. p. blikať, svietiť 1

poklipkávať p. žmurkať 1

bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí

2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

3. p. bojovať 2

zosúvať sa p. boriť sa 1