Synonymá slova "sym" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 44 výsledkov (1 strana)
-
spolužitie spoločný život • spolunažívanie: spolužitie dvoch národov v jednom štáte, dobré spolu(nažívanie) susedov • koexistencia (spoločná existencia rozličných javov, faktov): mierová koexistencia štátov • kniž. spolubytie: ľúbostné spolubytie (Jégé) • súžitie: manželské súžitie • zried. spoluexistencia • biol. symbióza (navzájom prospešné spolužitie dvoch al. viacerých druhov organizmov): symbióza rastlín a mikroorganizmov, pren. symbióza kultúr
symbióza p. spolužitie
symbol p. znak 3
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny
p. aj nepriamy
symbolický p. obrazný
symbolik p. symbolista
symbolista stúpenec symbolizmu • symbolik (Boor)
symbolika používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská symbolika • obraznosť • metaforickosť (vyjadrovanie sa v obrazoch): obraznosť, metaforickosť rozprávania
symbolizovať p. vyjadriť, zobraziť
vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosť • vysloviť • vypovedať • povedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienku • vystihnúť • kniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problému • prejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastím • tlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívu • symbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť
zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziť • zachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinu • zvečniť: zvečnil jej krásu na plátne • znázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity práce • predstaviť • stvárniť • vykresliť • opísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosť • ukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácie • odzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosť • kniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele) • kniž.: spodobiť • spodobniť • vypodobiť • vypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)ené • symbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu
súmernosť 1. druh geometrického vzťahu dvoch útvarov v rovine al. v priestore • symetria: geom. os súmernosti, symetrie • symetrickosť
2. p. harmónia 1
symetria, symetrickosť p. súmernosť 1
pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena • zákonitý
2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava • rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce • harmonický • súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie • rovnomerný • vyvážený • proporčný • proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy
3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie • rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie • periodický • cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy • systematický • sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava • ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov • stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník
4. p. bežný, normálny 1, riadny 1
súmerný ktorý je rovnomerne usporiadaný, obyč. podľa stredovej osi; ktorý sa vyznačuje vyváženosťou jednotlivých častí určitého celku (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): súmerná, symetrická kompozícia; súmerné, symetrické obrazce • pravidelný (op. nepravidelný): pravidelná tvár • harmonický • súladný: harmonické, súladné tvary, formy • vyvážený • rovnomerný • proporčný • proporcionálny: vyvážený, rovnomerný celok; rovnomerné, proporčné, proporcionálne rozdelenie
symetrický p. súmerný
harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov
2. p. zhoda 1, porozumenie 2
symfónia p. harmónia 1
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký
2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne
porov. aj príjemný
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
sympaticky p. príjemne, porov. aj milý
sympatický p. príjemný, milý 3
vítaný 1. ktorého, ktorý radi vidíme: vítaná návšteva • milý • príjemný • sympatický (ktorý vzbudzuje sympatie): prišli k nám milí, príjemní, sympatickí ľudia • zastar. rádvidený: rádvidený hosť (Vajanský)
2. p. vhodný
vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci
p. aj dobrý
2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie
nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať • nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovi • držať • sympatizovať • mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovi • žičiť • priať • byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialo • byť na strane • držať stranu • kniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravde • podporovať • napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkym • hovor. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčom • byť fanúšikom • hovor. fanúšikovať • subšt. fandiť: je fanúšikom Slovana
súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)
2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí
sympatizovať p. súhlasiť 1
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
sympózium p. schôdzka 1
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
symptóm p. príznak, zjav 1, znak 2
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typický • príznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechom • kniž. symptomatický: symptomatická črta • svojský • svojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanie • výrazný • nápadný • markantný • špecifický • kniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť
symptomatický p. charakteristický, typický
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor