Synonymá slova "sym" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • spolužitie spoločný život • spolunažívanie: spolužitie dvoch národov v jednom štáte, dobré spolu(nažívanie) susedovkoexistencia (spoločná existencia rozličných javov, faktov): mierová koexistencia štátovkniž. spolubytie: ľúbostné spolubytie (Jégé)súžitie: manželské súžitiezried. spoluexistenciabiol. symbióza (navzájom prospešné spolužitie dvoch al. viacerých druhov organizmov): symbióza rastlín a mikroorganizmov, pren. symbióza kultúr


    symbióza p. spolužitie


    symbol p. znak 3


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poéziilit. al. lingv. metaforickýprenesený: obrazný, metaforický význam slovasymbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mierualegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny

    p. aj nepriamy


    symbolický p. obrazný


    symbolik p. symbolista


    symbolista stúpenec symbolizmu • symbolik (Boor)


    symbolika používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská symbolikaobraznosťmetaforickosť (vyjadrovanie sa v obrazoch): obraznosť, metaforickosť rozprávania


    symbolizovať p. vyjadriť, zobraziť


    vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosťvysloviťvypovedaťpovedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienkuvystihnúťkniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problémuprejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastímtlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívusymbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť


    zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziťzachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinuzvečniť: zvečnil jej krásu na plátneznázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity prácepredstaviťstvárniťvykresliťopísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosťukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácieodzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosťkniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele)kniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)enésymbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu


    súmernosť 1. druh geometrického vzťahu dvoch útvarov v rovine al. v priestore • symetria: geom. os súmernosti, symetriesymetrickosť

    2. p. harmónia 1


    symetria, symetrickosť p. súmernosť 1


    pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmenazákonitý

    2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postavarovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazceharmonickýsúladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanierovnomernývyváženýproporčnýproporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

    3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanierytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenieperiodickýcyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javysystematickýsústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná prípravaustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisovstály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

    4. p. bežný, normálny 1, riadny 1


    súmerný ktorý je rovnomerne usporiadaný, obyč. podľa stredovej osi; ktorý sa vyznačuje vyváženosťou jednotlivých častí určitého celku (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): súmerná, symetrická kompozícia; súmerné, symetrické obrazcepravidelný (op. nepravidelný): pravidelná tvárharmonickýsúladný: harmonické, súladné tvary, formyvyváženýrovnomernýproporčnýproporcionálny: vyvážený, rovnomerný celok; rovnomerné, proporčné, proporcionálne rozdelenie


    symetrický p. súmerný


    harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súladsúladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybovsúzvuksúzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónovsúhra: súhra tvarovladnosťkniž. ladsúmernosť: súmernosť tvárezastar. súmer (Kukučín)kniž. symfónia: symfónia fariebhud.: konsonanciaspoluznenie: spoluznenie kvarty a terciehud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

    2. p. zhoda 1, porozumenie 2


    symfónia p. harmónia 1


    obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosťpopularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti kleslapriazeňsympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudíláskamilosť: nebyť u niekoho v milosti

    2. p. radosť


    sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomunáklonnosťpríchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosťpriazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeňblahovôľablahovoľnosťblahosklonnosťnáchylnosť (Škultéty)


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milopeknepôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňalilahodnehrejivomäkkozried.: lahodivoladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na dušisympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympatickydobrehovor.: fajnfajnepríma: je tu dobre, fajn, fajne, prímahovor. expr. hej: je mi hejútulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

    porov. aj príjemný


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    sympaticky p. príjemne, porov. aj milý


    sympatický p. príjemný, milý 3


    vítaný 1. ktorého, ktorý radi vidíme: vítaná návštevamilýpríjemnýsympatický (ktorý vzbudzuje sympatie): prišli k nám milí, príjemní, sympatickí ľudiazastar. rádvidený: rádvidený hosť (Vajanský)

    2. p. vhodný


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavaťnadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržaťsympatizovaťmať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiťpriaťbyť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na stranedržať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovaťnapomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


    súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlasvyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčaťprisvedčovaťpritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávaťpristupovaťprivoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sapodrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

    2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hraťsedieťštimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


    sympatizovať p. súhlasiť 1


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    sympózium p. schôdzka 1


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známkaznak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky životanáznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevunádych: hlas s nádychom smútkuzjav: to je sprievodný zjav zraneniaprejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radostikniž. symptóm: symptóm dobrej náladylek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndrómkniž. omen: dobré omen (Vajanský)signál: signál búrkykniž.: posolzora: posol jari, zore slobodypredzvesťznamenie: predzvesť vojnyzvestovateľ: ruže sú zvestovateľom letaodb. manifestácia


    symptóm p. príznak, zjav 1, znak 2


    zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjavjav: prírodný, fyzikálny javúkaz: sledovať úkazy na oblohekniž. fenoménpríznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenoménkniž. symptóm: symptómy krízyzastar. zjavisko (Sládkovič)

    2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavomvzhľad: dbať o svoj vzhľadvýzor: má ešte detský výzorvonkajšokzovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajškuzastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

    3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjavosobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúrypostava: veľká postava športuzastar. zjavisko (Kukučín)


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    symptomatický p. charakteristický, typický


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


Pozri výraz SYM v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV