Synonymá slova "stie" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 50 výsledkov (1 strana)
-
stiecť sa p. zliať sa 1
zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna • stiecť sa: potoky sa stiekli do rieky • spojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklo • nahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavy • splynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masy • zmiešať sa: tváre sa mu zmiešali • pozlievať sa • postekať sa (postupne)
2. p. spustiť sa 2
stielka p. vložka 1
vložka 1. predmet, ktorý sa niekam vkladá: kožušinová vložka do kabáta, vložka do zámky • stielka (vložka do obuvi)
2. vložená časť do niečoho: schôdzka s kultúrnou vložkou • vsuvka (čo sa vsúva do textu): vsuvky v rukopise • intermezzo • medzihra (krátke prerušenie deja inou udalosťou): baletné intermezzo v opere, symfonická medzihra, ľúbostné intermezzo
stieniť p. zatieniť 1
zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniť • zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu • zastrieť • zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom • stemniť • zatemniť • zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť • poet. stieniť • zried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár
2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniť • prevýšiť • predstihnúť • prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých • zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
štiep, štiepa dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepy • poleno: polená uložené do štôsu • metrovica • siahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica
rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať
2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená
3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3
štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo
2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene
trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať • roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly • drviť • tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie • štiepať (po vrstvách): štiepať skaly
2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať • rozdeľovať • rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť • kniž. atomizovať
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
štiepavý p. ostrý 5
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky • mrviť • meliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas
2. deliť na veľa malých častí • rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôdu • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať: štiepiť moc v štáte
krížalka kúsok jablka, zemiaka a pod. prekrojeného do kríža po zvislej osi: krížalky sušeného ovocia • štiepka (sušená krížalka)
štiepka 1. p. trieska 2. p. krížalka
trieska tenký kúsok dreva odštiepený pri rúbaní, kresaní a pod.: triesky na podkurovanie • íver (menšia, tenšia trieska): ívery odfrkujú spod sekery • štiepka (väčšia trieska): porúbať klát na štiepky • kraj. štelina
stieradlo nástroj na stieranie, zotieranie, vytieranie niečoho: elektrické stieradlo skla • stierač: zapnúť stierač na aute • stieračka: stieračkou vytrieť krém z misy
stierač, stieračka p. stieradlo
stierať porov. utrieť
miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať sa • tratiť sa: mizli, strácali sa v dave • zanikať • stierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali
2. pomaly prestávať jestvovať • strácať sa • tratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sa • zanikať • podievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva? • expr.: kapať • pratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla prace • zastar. dievať sa (Kukučín)
stierať sa p. miznúť 1
stierka jednoduchý nástroj na stieranie vápna, sadry, farby al. na vyrovnávanie nerovnosti povrchu • hovor. špachtľa: murárska, maliarska stierka, špachtľa
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar
stiesňať sa p. hanbiť sa
depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom
2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina
stiesnenosť p. depresia 1
malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký
2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!
p. aj nedospelý
3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný
ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzený • vyhranený • vyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomoc • obmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možností • kniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované ceny • konečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečný • uzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územie • malý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyv • tesný • stiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbeh • úzky • špeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosť • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc
skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom • smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutná • skormútený • zarmútený • zronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenú • sklesnutý • kniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslá • kniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporu • stiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlas • úzkostlivý • úzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúceho • depresívny • deprimovaný • zdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient
p. aj smutný
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
stiesnený 1. p. malý 1, tesný 3 2. p. skľúčený, smutný
tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavý • hovor.: obtiahnutý • vypasovaný • pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice • kniž. upätý • zried. upiaty (Jesenská) • úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný • nepriedušný • hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe • úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky • stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu
4. p. blízky 2, úzky 2, 3
znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči
mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať
skľučovať spôsobovať duševnú ochabnutosť • ubíjať • deprimovať • deptať: okolie ma skľučuje, ubíja, deprimuje, depce • stiesňovať • tiesniť: neúspech ho skľučoval, tiesnil • zarmucovať • zroňovať • kormútiť • skormucovať • kniž. rmútiť (spôsobovať smútok, zármutok; robiť smutným): správy o nešťastí v rodine nás zarmucujú, zroňujú, kormútia
p. aj trápiť
stiesňovať p. skľučovať
skľučujúci ktorý vyvoláva tieseň, úzkosť, smútok, neistotu a pod. • stiesňujúci • tiesnivý • úzkostný: mať skľučujúci, stiesňujúci, tiesnivý, úzkostný pocit • skormucujúci • zarmucujúci: skormucujúce, zarmucujúce správy • ťaživý • dusný • dusivý: ťaživá, dusná, dusivá atmosféra; dusivé ticho • deprimujúci • ubíjajúci: deprimujúce, ubíjajúce prostredie • depresívny • zdrvujúci: dostať od priateľa depresívny, zdrvujúci list • krušný (smutný a ťažký): žiť v krušných časoch
stiesňujúci p. ťaživý, skľučujúci
ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivý • stiesňujúci • expr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocit • pochmúrny • chmúrny • pošmúrny • skľučujúci • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmy • zvieravý: zvieravá predtucha • dusivý • dusný: prerušiť dusivé, dusné ticho • deprimujúci • depresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebne • ubíjajúci • ťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny
otvor 1. prázdne miesto na konci niečoho pozdĺžneho • ústie: otvor, ústie vysokej pece; ústie plynovodu
2. p. diera 1
sútok miesto, kde sa zlievajú dva al. viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devín • vodohosp. stok: stok vôd • ústie (kde sa končí vodný tok)
ústie 1. miesto, kde vodný tok vteká do iného vodného toku, do jazera al. do mora: ústie potoka do rieky • vtok: vtok rieky do mora • delta (rozvetvené ústie): delta Dunaja
2. p. otvor 1
ôstie 1. dlhé pichľavé výrastky na kláskoch rastlín • osti • hovor. fúzy: jačmenné ôstie, osti, fúzy
2. porast pichľavých rastlín • bodľač • bodľačie: spadnúť do ôstia, do bodľačia
tŕstie vlhkomilné trávovité rastliny; porast z nich • šašina • šášie • šáš: stolička upletená z tŕstia; ukryť sa v tŕstí, v šašine, v šáší, v šáši • trsť • trstina (vysoká vodná tráva) • šachor (vodná úžitková rastlina): pokryť chalupu šachorom • šachorina • zried. šachorie (porast zo šachora) • šarina (vysoká vodná tráva)
ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do mora • vyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktu • vlievať sa • vtekať • mať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka