Význam slova "stie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stiecť stečie stečú stiekol dok.

1. tečením sa dostať dolu, nižšie: slza mu s-la po tvári

2. s. z krvi (tečením) stratiť krv, vykrvácať;

stielka -y -lok ž.

1. bot. telo nižších rastlín, kt. nemajú cievne zväzky (napr. húb)

2. vložka v obuvi prilepená na podošve

stienka -y -nok ž. zdrob.

štiep -a/-u m., štiepa -y štiep ž. podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: pripravovať š-y;

štiepací príd. určený na štiepanie: š. stroj, š-ie kliešte

štiepačka -y -čiek ž. nástroj na štiepanie (dreva, uhlia ap.)

štiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-p! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. deliť po vrstvách (niečo tvrdé); takýmto delením pripravovať: š. drevo, skaly;
š. triesky

2. bolieť, bodať, pichať: noha ma š-a, š-e;
neos. š-a, š-e ma v hlave;

štiepateľnosť -i ž.: š. nerastov

štiepateľný príd. kt. sa dá štiepať; svedčiaci o tom: š-é drevo;

opak. štiepavať -a

// štiepať sa deliť sa po vrstvách: nerast sa š-a, š-e

štiepavý príd. pichavý, ostrý: š-á bolesť

štiepiť -i nedok. chem. rozkladať na časti, zložky ap.: š. atómové jadrá;
š-enie ropných frakcií

// štiepiť sa: odb. atómy sa š-ia

štiepka -y obyč. mn. štiepky -pok ž.

1. zdrob. k štiepa

2. sušené krížalky ovocia

štiepnosť -i ž.

štiepny príd. odb. určený na štiepenie, súvisiaci so štiepením: š. materiál;
š-a reakcia pri kt. sa atómové jadro rozštiepi na niekoľko ľahších jadier;

stierač -a m. stieradlo: zapnúť s-e (na aute)

stierací príd. určený na stieranie: s. žreb

stieradlo -a -diel s. nástroj na stieranie, zotieranie (vody, farby ap.): gumové s., murárske s.

stierať -a nedok.

1. utieraním odstraňovať z povrchu: s. prach z nábytku, s. pot z čela

2. zbavovať povrch niečoho od nečistoty ap.; utierať: s. sklo

3. zbavovať krycej vrstvy: s. žreby

4. kniž. robiť menej zreteľným, zotierať: s. kontrasty;
s. rozdiely vyrovnávať

stierka -y -rok ž.

1. jednoduchý nástroj na tmelenie plôch, sadrovanie trhlín ap., špachtľa: drevená, kovová s., maliarska s.

2. obyč. týmto nástrojom nanesená tenká vrstva krycieho materiálu (omietky ap.) na panely

stiesnene, stiesneno prísl.;

stiesnenosť -i ž.

stiesnený príd.

1. (priestorovo) obmedzený, malý, tesný: s-é priestory divadla;

2. smutný (význ. 1), skľúčený; deprimovaný: s-á nálada;

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stiesňujúco prísl.

lístie -ia s. hromad. rastlinné listy: lipové, suché, vädnúce l.

ôstie -ia s. hromad.

1. osti: plevy a ô.

2. bodľačie, bodľač: dorantaný žihľavou a ô-ím

tŕstie -ia L -í s. hromad. trsťové, trstinové steblá; trsťový, trstinový porast: stolička upletená z t-ia;
močiar zarastený t-ím

ústie -ia s. miesto, v kt. sa končí niečo ťahajúce sa obyč. v pozdĺžnom smere: ú. plynovodu;
anat. ú. tepny;
hut. ú. vysokej pece nakladací otvor;
ú. rieky miesto, kde sa končí tok rieky

zápästie -ia s. ohybná časť ruky za päsťou: zapnúť hodinky na z-í;