Synonymá slova "rap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 54 výsledkov (1 strana)

  • drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavýjamkovitýexpr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvárzjazvenýjazvovitý: zjazvené, jazvovité lícadrsnýdrapľavýhrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stenaexpr.: rapkavýrapľavýškrapatý


    rapčať p. rapkať 1


    rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk • rapotaťexpr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčíhrkaťhrčaťhrkotaťdrkotaťklepotaťklopotať: voz hrkoce na dlažbeexpr.: rachotaťrachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí

    2. p. hovoriť 1, rapotať 1


    bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvárašialenstvošialenosťpomäteniepomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenostihlúpotahlupstvoexpr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutostihlúposťsprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robíexpr. idiotstvohovor. expr.: trafenosťrapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľsubšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

    2. p. samopaš


    pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie myslechoromyseľnosťnenormálnosťabnormálnosťnepríčetnosťbláznovstvobláznivosťšialenosťšialenstvopochabosťhovor. expr.: rapeľšibnutosť: chytajú ho raple


    rapeľ p. pomätenosť, bláznovstvo 1


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    rapídne 1. p. prudko 1, porov. aj prudký 1 2. p. rýchlo


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    rapídny p. prudký 1, náhly 1, rýchly


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    rapkavý, rapľavý p. rapavý, drsný 1


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazuničiť sanivočiť saznehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


    rapľovať 1. p. blázniť (sa) 2. p. kaziť sa


    raport p. správa1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovaťzahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak meškáohlášať: každú zmenu nám ohlášajúoznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správyzastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičomkniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupredpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľuavizovaťsignalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúťzastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom


    raportovať p. hlásiť


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    rapot p. lomoz


    tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlotrepajtrepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepajexpr.: meľhuba (Vajanský)rapotáčrapoták (Bendová)frázistašepleta (Zúbek)expr. zried.: tarantliapajhovor. pejor. búchač (Hviezdoslav)pejor. tlčhubanár.: ľapták (Hviezdoslav)ľaptoš (Skalka)ľabdošhrub. drístošsubšt. kecoš


    rapotáč, rapoták p. tárač


    rapotačka expr. žena, ktorá veľa a obyč. rýchlo rozpráva • rapotaňazried. rapotuľatrepačkatrepaňa


    rapotaňa p. rapotačka


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    rapotavý p. táravý


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    rapotuľa p. rapotačka


    raps p. škrk 1


    škrk 1. napodobňuje zvuk trhaného papiera al. látky • rapsdraps: škrk, (d)raps, a bolo po nohaviciach

    2. p. ticho1 4, pst


    nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovanímnesystémovýneregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena

    2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnakýnesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tvárenesúladnýnesymetrickýasymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie koliesnerovnomernýneproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl

    3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomernýprerývanýtrhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohybynecyklickýacyklickýneperiodickýaperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkciearytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdcanerovnakýrozličnýrôznyrozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosťľubovoľnýhocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký časnesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovcaúchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovaniekniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku


    nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiaraprerývanýtrhanýtrhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohybyúryvkovitýútržkovitýzlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusiekusýfragmentárnykniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmuzadŕhavýzádrhlivýzádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovanýkniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces

    2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slovnesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výkladroztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejavpren.: zadŕhavýzádrhovýzádrhlivýzádrhľavý


    rapsodický p. nesúvislý 1, nepravidelný 3


Pozri výraz RAP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: ã uã, atã æ ã, b37, o, ã le, mc, rã æ ã ã ã f, čad, bã n, svq, hhoj, od, malý, zvm, mrm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV