Synonymá slova "predv" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 54 výsledkov (1 strana)
-
hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase
2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca
3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou
4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať
predvádzať porov. predviesť
recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášať • deklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikov • predvádzať: predvádzať úryvok starého eposu • odriekať • reprodukovať (mechanicky): odriekal naučený text • hovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať
predvádzať sa p. ukazovať sa 3
ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička
2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch
p. aj javiť sa 1
3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať
p. aj chváliť sa
predvčerajšky p. predvčerom
predvčerom v deň predchádzajúci včerajšku, pred včerajším dňom • hovor. predvčerajšky: z dlhej cesty sa vrátil iba predvčerom, predvčerajšky • zried. zavčerom: zavčerom bol navštíviť otca
podvečer2 časť dňa medzi popoludním a večerom • predvečer: teplý, jarný podvečer, predvečer • predvečerie (Figuli)
predvečer, predvečerie p. podvečer2
predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečer • v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť • na mrku • podvečerom • expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo • navečer • zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo
zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku
pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie • bezmäsitý • bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň
predveľkonočný p. pôstny
predvianočný týkajúci sa obdobia pred Vianocami • adventný (týkajúci sa adventu, štyroch týždňov pred Vianocami): predvianočný, adventný čas; predvianočné, adventné zvyky
anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúť • predísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosť • predvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky
cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ
2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu
3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť
nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane
predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasie • prognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstva • predvídať • odhadovať • predpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformy • veštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniec • prorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zima • zastar. profetizovať (Škultéty) • kniž. zried. suponovať • zastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku
2. p. predriekať
predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin
tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom • prezieravý: predvídavá, prezieravá osoba • kniž. prozreteľný: prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký) • múdry • rozumný • rozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodár • expr.: veštecký • jasnovidecký • prorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč
p. aj prezieravý
prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda
predvidieť p. predvídať, tušiť
inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesť • predviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operu • zahrať • predstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku
2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovať • nastrojiť • organizovať • zorganizovať • kniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahanie • pripraviť • expr. spískať: Čo ste to na nás spískali?
odohrať 1. uskutočniť športovú hru • zohrať: odohrali, zohrali dva zápasy
2. predstaviť dramatické dielo • zahrať: odohrali, zahrali viac divadelných predstavení • predviesť: operu predviedli v taliančine
podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke
2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)
3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku
4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti
predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku • povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav
2. umelecky (slovne al. hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbu • zarecitovať (báseň) • predviesť (hudobné dielo) • zaspievať (pieseň) • odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäť • reprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne
3. p. predložiť 1
predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesť • doviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotu • expr.: privliecť • dovliecť: privliekli, dovliekli trestancov
2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierku • predstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokov • zahrať • predniesť • reprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančine • inscenovať • uviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románu • demonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste
priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súd • hovor.: došikovať • došupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mesta • hovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miesto • expr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátov • predviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciu • expr.: privliecť • dovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancov • expr.: poprivláčať • podovláčať (postupne, viac osôb)
2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varu • kniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastia • uviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykova • dohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?
3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3
ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal
2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu
3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie
4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu
5. p. upozorniť
uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo
2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia
3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova
4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu
5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)
6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)
7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón
zahrať 1. hudobne realizovať, vylúdiť tóny na hudobnom nástroji: zahrať skladbu na klavíri; Zahraj nám niečo! • prehrať (od začiatku po koniec al. zahrať na precvičenie): prehrám vám obľúbenú pieseň; prehrať stupnice • predviesť (obyč. pred verejnosťou): orchester predviedol Suchoňove Metamorfózy • pejor.: zavŕzgať • zavrzúkať • expr.: zahudlikať • zahúsť: zahudlikať do tanca • zabrnkať (na strunovom nástroji)
2. herecky stvárniť obyč. postavu v dramatickom diele • predviesť • predstaviť: Jánošíka s úspechom zahral, predviedol, predstavil Paľo Bielik • interpretovať (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy filmovej drámy, klavírnej sonáty • odohrať (absolvovať ako herec): v divadle odohral veľa významných postáv
3. p. objaviť sa
predviesť sa p. ukázať sa 3
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
predminulý ktorý predchádzal pred niečím minulým • predlanský • predvlaňajší • predminuloročný: predminulý, predlanský rok; predminulé, predlanské, predvlaňajšie, predminuloročné leto
predvlaňajší p. predminulý
predvlani v predminulom roku, pred lanským rokom • hovor. predlani: predvlani, predlani boli na dovolenke pri mori • hovor.: predlanským • zalanským
predvodiť p. vynikať 1
vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari
2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou
avantgarda skupina priekopníkov • predvoj: literárna avantgarda, umelecký predvoj
predvoj p. avantgarda
obsielka správ. predvolanie
predvolanie p. výzva
výzva ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: písomná výzva, výzva k obyvateľstvu • vyzvanie: vystrelil po dvojnásobnom vyzvaní • predvolanie (úradná výzva, obyč. písomná): dostať predvolanie na súd • kniž. apel: mierový apel • kniž. apelácia: apelácia na ľudí • zastaráv. ohlas (písomná výzva): vydať ohlas
objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov • zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky • rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo • hovor. dať si: dali sme si pečené kurča • predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis • abonovať: abonovanie koncertov • subskribovať: subskribované súborné spisy • priobjednať • doobjednať (dodatočne objednať)
2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu • hovor. citovať: citovať niekoho pred súd
pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbu • povolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadku • zvolať • zozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odboja • popozývať • pozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinu • prizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňa • hovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásili • zastar. invitovať (J. Chalupka) • predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd
predvolať vyzvať niekoho na príchod v úradnej veci • hovor.: citovať • docitovať: predvolať, (do)citovať svedkov na vypočúvanie • zavolať • povolať: zavolali, povolali všetkých účastníkov nehody • pozvať: riaditeľ školy pozval rodičov na pohovor
zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd
2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať