Synonymá slova "odc" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 119 výsledkov (1 strana)

  • odčapiť p. otvoriť 1


    otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

    2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odčaptať sa p. odísť 1


    odcediť p. scediť


    scediť cedením zbaviť niečo tekutiny al. cedením zbaviť tekutinu tuhých čiastok • ocediť: scedí, ocedí zemiaky a hneď ich podáva; mlieko treba najskôr scediť, ocediťodcediť (zbaviť tekutiny): odcediť tvarohprecediť (tekutinu zbaviť niečoho; preliať cez cedidlo): precediť polievku, čajzliať (liatím zbaviť niečo tekutiny al. tekutinu zbaviť niečoho tuhého): zelenina je uvarená, treba ju zliať; zvyšnú vodu zliala


    odčerpať 1. p. vyčerpať 1 2. p. odobrať 2


    odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

    2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

    3. p. odviesť 2


    vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

    2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

    3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí


    čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

    2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


    odčerpávať p. čerpať 1


    odčesnúť p. odlomiť


    odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


    odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod) • odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pustoodjazd (o dopravnom prostriedku) • odlet (o lietadle) • odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostíútek (náhly tajný odchod): útek z domu

    2. p. smrť 1


    odcestovať p. odísť 1


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    odchádzať porov. odísť, ísť


    tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

    2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

    3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


    odchlipnúť p. odchýliť


    odchýliť trocha otvoriť • pootvoriťodchlopiť: odchýliť, pootvoriť dvere, oblok; odchlopené vrátaexpr. odchlipnúť: pes odchlipol papuľuexpr. odškeriť: odškerené dvierkapoodchýliť (trocha odchýliť)


    odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

    2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

    3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


    odchlipnúť si p. upiť si


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    odchlopiť 1. p. odklopiť 1 2. p. odchýliť


    odklopiť 1. dať dolu príklop, pokrývku a pod. z niečoho • odchlopiť: odklopila, odchlopila vrchnák zo škatulezdvihnúťzodvihnúť (dať hore niečo sklopené): z(o)dvihnúť sedadlo

    2. p. odkryť 1, 2


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    depilovať odstrániť chlpy • odchlpiť: depilovať, odchlpiť si nohy depilačným krémomoholiťvyholiť (holením): oholila, vyholila si podpazušie


    odchlpiť 1. p. rozmotať 1 2. p. depilovať


    rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozlúštiť


    smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

    p. aj zánik

    2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

    p. aj zánik


    odchodiť porov. odísť, ísť


    ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

    2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

    3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

    4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


    odchodne p. rozlične, rozdielne, ináč 1


    rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišneodchylneodchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodnenerovnakorozličnerôznerozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôznenerovnomernekniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpenéinakinakšieináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

    porov. aj rozdielny


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

    2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    odchodný p. odlišný, rozdielny


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnakýnerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasnýnezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodnýodchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličnýrôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitýiný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátnydiskrepantný


    chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýbodchov: odchov teliatdôchov: dôchov plemenných zvieratpríchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa


    odchov p. chov


    odchovanec p. stúpenec


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    odchovať p. vychovať 1, 2


    vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

    2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

    3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


    odchovný určený na odchov úžitkových zvierat • chovný: odchovný, chovný rybník


    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1


    odchrapiť p. odtrhnúť 1


    odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúťodšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáveexpr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvanéhovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hroznaodštiknúťodštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egrešaoddrapiť (driapaním): oddrapiť z novínzried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúťpoodtŕhaťpoodtrhávaťpooddrapovaťpooddrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1


    odchriaknuť (si) p. odpľuť (si)


    odpľuť (si) vypustiť, vypľuť slinu z úst • expr. odcrknúť (cez zuby): od jedu si za ním odpľul, odcrkolexpr. zried. odcvrknúťhovor. odstreknúť (si)expr. odchriaknuť (si) (vypľuť hlien) • poodpľúvať (si) (viac ráz)


    odchýlenie (sa) p. odchýlka


    odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa)odklonodklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienkykniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylkavychýlenie (sa): výchylka magnetkyúchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylkuodvratodvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstvakniž.: deviáciaaberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v rastevýnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovanívýkyvamplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomeretech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia


    odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

    2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


    rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

    2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

    3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    odchylne p. rozdielne, ináč 1


    odchylnosť p. rozdiel


    rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve al. viaceré osoby, javy, veci • diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmirozdielnosťodlišnosťodchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situáciekniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcianezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytomnerovnosť: sociálna nerovnosťpren. disharmónia: disharmónia v rodinepriepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť


    odchylný p. odlišný, rozdielny


    odchyľovať sa p. odlišovať sa


    odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšilidiferencovať saodchyľovať sakniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznilibyť odlišnýbyť odchodnýbyť odchylnýbyť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    odčiniť p. napraviť 4


    odčítať 1. p. odpočítať 1 2. p. spočítať


    odpočítať 1. matematickým úkonom odobrať z istého množstva nejakú časť • odrátať: zo sumy treba odpočítať, odrátať sto korúnmat. odčítaťzastar. odtiahnuť: sčítanie a odčítanieodpísať (zapísať na písomných dokumentoch ako mínus): to vám z ceny odpíšemkniž. substrahovať

    2. p. spočítať 3. p. odhliadnuť


    spočítať počítaním zistiť súčet • sčítaťzrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetkyporátať (obyč. postupne): porátať prítomnýchposčitovaťpozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolomodpočítaťodčítaťodrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovaťprepočítaťprerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniazeúčt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovaťzosumírovať (určiť sumu): zosumovať položkyzúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali


    vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

    2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

    3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

    4. p. zamerať 2


    odcitovať p. uviesť 6


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


    odčleniť p. oddeliť 1


    oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

    2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


    vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložkyoddeliťodčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniťvyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarkyvytriediť (triedením): vytriediť zlé kusydetašovať: detašované pracoviskoizolovaťseparovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať


    odčleniť sa p. odlúčiť sa


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    odcloniť p. odhaliť 2


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odcrknúť p. odpľuť (si)


    cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriacehocudzosťodlišnosť: odlišnosť zvykovosobitosťosobitnosťzvláštnosťnezvyčajnosťneobyčajnosť: nezvyčajnosť správania

    2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodinecudzosťchladchladnosťstudenosťľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmiodmeranosťneprívetivosťnevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadenéhostrohosť: strohosť príkazovodcudzenieodcudzenosť: vzájomná odcudzenosťzastar. chladnota


    krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


    odcudzenie, odcudzenosť p. cudzota 2


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    odcudzený ktorý sa stal citovo ľahostajný voči niekomu, niečomu • cudzí: vrátil sa domov odcudzený, cudzíodnárodnenýodrodenýodrodileckýzastaráv. odrodilýzastar. odrodilský (ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu): odnárodnená, odrodilecká, odrodená mládežodpadlíckypejor.: renegátskypren. janičiarsky (správajúci sa zradcovsky, napr. k vlastnému národu): renegátske, janičiarske vrstvy národa


    odcudziť p. ukradnúť


    ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


    odcudziť sa p. odrodiť sa


    odrodiť sa zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu al. k istej idei • odnárodniť sa: naše zemianstvo sa zväčša odrodilo, odnárodnilopejor. poturčiť sa (obyč. zmeniť presvedčenie): kto sa poturčil, je horší ako nepriateľodcudziť sa (rodine, istému spoločenstvu, vlasti) • odpadnúť (zriecť sa idey, presvedčenia, viery a pod.): odpadol od našej viery


    odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlastihovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás

    p. aj zanechať 2


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    odcupkať p. odísť 1


    odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si)zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

    2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


    odcválať p. ujsť 1, odbehnúť 1


    ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

    2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

    3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

    4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

    5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

    p. aj vykypieť

    6. p. zbaviť2


Pozri výraz ODC v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV