Význam slova "ke" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 58 výsledkov (1 strana)

  • keby

    I. spoj. podraď. uvádza vetu

    1. podmienkovú s význ. neistej al. neuskutočnenej podmienky, ak by: k. ste súhlasili, prišli by sme;
    k. bol dával pozor, nebol by sa zranil

    2. k. aj, aj k., i k., ani k. a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: k. ste to aj spravili, už je neskoro b) prípustkovú, hoci by: nebude sa báť, i k. bol sám

    3. podmetovú s význ. želania: bolo by dobre, k. popršalo

    4. predmetovú s význ. želania al. výzvy: bol by som rád, k. sa to už nestalo

    5. ako k. prirovnávaciu, akoby: cíti sa, ako k. ho boli zbili

    expr. k. niečo, ... v prípade potreby;
    k. nie mňa, nebolo by sa to podarilo bezo mňa

    II. čast.

    1. uvádza želaciu vetu: k. toľko nerozprával! (v zdvorilostných formulách) k. ste boli taká dobrá

    2. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. len to!

  • kecať -ia/-á nedok. subšt. tárať;

  • kečka -y -čiek ž. hovor. štica: kučeravá k., pohodiť k-ou

    k., z k-y sa mu parí a) je mu horúco b) je napätý (od starosti, zodpovednosti ap.)

  • dok. kecnúť -e -ú -col povedať (nerozmyslene, nevhodne ap.)

  • kečup -u m. hustá rajčinová šťava prichutená rozlič. korením;

  • kečupový príd.

  • keď spoj.

    I. podraď. uvádza vetu

    1. príslov. časovú: k. je doma, odpočíva;
    k. sa zvečerilo, vrátil sa

    2. podmienkovú, ak: k. budeš vyrušovať, nedostaneš nič

    3. podmetovú s význ. podmienky, ak: bude lepšie, k. odíde

    4. prívlastkovú s časovým význ.: bolo to v tú sobotu, k. sme mali návštevu

    5. aj keď, i keď, keď aj, keď i a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: nepôjdem, aj k. sa rozpučíš b) prípustkovú, hoci: i k. ho to bolí, premáha sa

    6. príčinnú, keďže: nemohla prísť, k. jej prekážal

    7. iba k., len k. časovú, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba k. dakto zakričí

    8. nepravú časovú (s priraď. vzťahom);
    publ.: zápas vyhrali hostia, k. ešte v polčase viedli domáci

    II. priraď. k. (už) nie – aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: k. už nie nový, aspoň zachovaný

    III. čast. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. ste len tu!

  • kedy zám. opyt. príslov.

    1. expr. i kedyže vyj. otázku zameranú na časový úsek al. na časový bod: k. sa vrátiš?

    2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú (s časovým význ.): nevie, k. má prestať

    3. nenáležite sa použ. pri uvádzaní vzťaž. vety prívlastkovej s časovým význ. (namiesto spoj. keď): v ten deň, kedy odišiel, správ. keď odišiel

    4. expr. má význ. neurč. zám.: či sa k. vráti? dakedy;
    chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz ..., raz ...

    5. v spoj. s inými neurč. zám. označ. ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší, aký tu k. bol

    6. má význ. vymedz. zám. (v reč. otázkach): k. nám už bude lepšie?nikdy nám nebude lepšie

    7. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. prísť;
    nieto k. urobiť poriadok

  • kedy-tedy zám. neurč. príslov. niekedy, občas: k. sa ozval

  • kedykoľvek

    I. zám. neurč. príslov.

    1. vyj. ľubovoľnosť času, hocikedy: môžeš sa vrátiť k.

    2. uvádza vzťaž. časovú vetu s opakovaným dejom; vždy keď: k. sa mu zachcelo, cestoval

    II. spoj. podraď. uvádza časovú vetu: k. prišiel, doniesol dar

  • kedysi zám. neurč. príslov. vyj. bližšie neurčený čas (v min.), voľakedy, dakedy: k. tu rástli stromy, k. pred dvoma rokmi

  • keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
    k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

  • kefa -y kief ž.

    1. nástroj zo štetín, drôtov ap. zapustených do nejakej plochy a použ. na čistenie, drhnutie, leštenie ap.: k. na topánky, na šaty, na vlasy;
    vydrhnúť dlážku k-ou

    2. čo funkciou al. podobou pripomína kefu: k. elektrického stroja uhlík al. kov na prívod al. odvod elektr. prúdu;

  • kefár -a m. výrobca kief;

  • kefárka -y -rok ž.;

  • kefársky príd.: k-e závody, k. stroj

  • kefír -u L -e m. alkoholicky skvasené prevarené mlieko;

  • kefírový príd.: k-é mlieko

  • kefka -y -fiek ž.

    1. zdrob. ku kefa

    2. (zubná) k. predmet na čistenie zubov;

  • kefnúť -e -ú -fol dok. hovor. expr. udrieť: k. niekomu, niekoho po hlave

  • kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

  • kefovať nedok. čistiť, upravovať ap. kefou: k. šaty, topánky, k. vlasy;

  • kefový príd.: k. valec;
    polygr. k. obťah prvý obťah sadzby (na korektúru);

  • keks -u obyč. mn. m. (drobné) trvanlivé pečivo, sušienka: sladké, slané k-y, k-y k čaju;

  • keksík -a m. zdrob.

  • keksový príd.;

  • kel1 -u L -i m. kapustovitá zelenina pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. Brassica oleracea sabauda;
    jedlo z nej: ružičkový k. odroda s dlhou byľou a drobnými hlavičkami na nej;
    k. s mäsom

    niž. hovor.: choď (s tým) do k-u! výraz nesúhlasu, daj pokoj;
    byť v k-i v nepríjemnej situácii;

    kel2 kla L kle mn. kly m. veľký, vyčnievajúci zub niekt. cicavcov: diviačie, slonie kly;

  • kelím -u m. (hrubý) koberec s dekoratívnym geom. vzorom;

  • kelímový príd.

  • kelový príd.: k. prívarok

  • kelvin -a m. zákl. jednotka termodynamickej teploty v sústave SI, zn. K

  • kemp -u m. hovor. (auto)kemping (význ. 2): bývať v k-e;

  • kemping, pôv. pís. camping -u m. autokemping (význ. 1, 2), kemp: ubytovať sa v k-u;

  • kempingový príd.: k. príves

  • kempista -u m. kto kempuje

  • kempovať nedok. pestovať kemping; byť ubytovaný v kempingu

  • kempový príd.: k. výstroj

  • kengura -y -gúr ž. austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku, zool. Macropus

  • kepeň -a m. dlhý plášť bez rukávov: vojenský, lekársky k.;

  • keper -pra L -i m.

    1. väzba tkaniny s uhlopriečnymi riadkami

    2. bavlnená tkanina s takouto väzbou;

  • kepienok -nka m. zdrob.: pren. pod k-om spravodlivosti, pokory ap. pod zámienkou

  • keprový príd.: k-á väzba

  • ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;

  • keramický príd.: k-é výrobky, k-á hmota;

  • keramika -y ž.

    1. výrobky z pálenej hliny al. iných plastických zemín: úžitková, stavebná, technická k., modranská k.

    2. keramikárstvo;

  • keramikár -a m. pracovník v keramikárstve;

  • keramikárka -y -rok ž.;

  • keramikársky príd.

  • keramikárstvo -a s. priemyselné odvetvie na výr. keramiky;

  • keramikový príd.

  • kerovať, karovať nedok. hovor.

    1. smerovať, zahýbať, odbočovať: k. domov, do krčmy

    2. zastar. al. expr. viesť (vozidlo): k. auto;
    poriadne k-uj! (napr. pri sánkovaní)

  • kerový príd. zried.: k. zákrpok;

  • kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

    mať plnú k-u mať veľa peňazí;
    vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

  • kesón -u m. duté oceľové zariadenie bez dna umožňujúce prácu pod vodou;

  • kesónový príd.

  • keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami

  • keťasiť nedok. hovor. pejor. obchodovať načierno s nedostatkovým tovarom a tak sa obohacovať: k-l počas vojny

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV