Synonymá slova "cel" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 155 výsledkov (2 strán)
-
cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
čeľaď 1. p. služobníctvo 2. p. mládež 3. p. skupina 1 4. p. rodina 1
mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade
čeľadinec p. čeľadník 1
čeľadník 1. v minulosti miestnosť na spoločné ubytovanie služobníctva • zastar.: čeľadinec • čeľadná
2. p. mládenec 3. p. sluha
čeľadná p. čeľadník 1
čeľadnica p. slúžka
slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku • zastar.: služobníčka • služobnica: mať doma služobníčku • zastar. služobná • posluha (Vajanský) • sluhovka (Tajovský) • pomocníčka • zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni • čeľadnica (slúžka na statku)
slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať
2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)
3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku
4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri
5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu
6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
cele p. celkom 1, úplne
celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl
2. p. vôbec 1
úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu
porov. aj úplný 1, 2
celebrovať p. slúžiť 6
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)
2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu
knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa
opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh
celembať sa, celengať sa p. opálať sa, knísať sa
celembať, celengať p. kývať 1
čelenka ozdobný predmet nosený na čele al. vložený do vlasov: zlatá čelenka • diadém (drahocenná čelenka): drahokamy v diadéme • korunka (vo vlasoch): kráľovná krásy s korunkou
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
čeliadka 1. p. služobníctvo 2. p. banda 1 3. p. rodina 1
celieť p. hojiť sa, liečiť sa
hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, lieči • celiť sa • celieť • zaceľovať sa • zacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelieva • expr. strábiť sa: rany sa už strábia
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
čelista p. violončelista
violončelista kto hrá na violončele • čelista
celistvo 1. porov. celistvý 1 2. p. súhrnne
súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výklad • súborne • synteticky • komplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejiny • celkove • celkovo • vcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšenie • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledky • celistvo • kniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosť • spolu • vedno • dovedna • dohromady • dokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailí • odb.: úhrnne • úhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc
porov. aj súhrnný
celistvosť p. integrita
integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť • celistvosť: integrita, celistvosť osoby • neporušiteľnosť • nedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť
totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť života • ucelenosť • celosť • nečlenenosť • úplnosť • jednotnosť • jednoliatosť
2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmus • totalizmus
celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)
p. aj súdržný
2. p. celkový, ucelený, úplný 1
celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnný • úhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, suma • sumárny • hrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjem • výsledný • konečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovca • ucelený • celistvý • kniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavu • úplný • kompletný • komplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajine • všeobecný • globálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakter • panoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny
jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív
jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo
2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)
nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou • nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo • nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok • neoddeliteľný • neodlučiteľný • neodčleniteľný • zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku • nerozlučiteľný • nerozlučný • publ. nerozborný • pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo • zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica • jednotný • celistvý • kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma • ucelený • kompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok • pevný • stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo
neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok • zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie • pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave • nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke • kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva • celý • celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý
súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny
súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušený • neprerušovaný • odb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiara • neporušený: súvislá, neporušená vrstva prachu • jednoliaty • celistvý • nečlenený • kniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celok • nepretržitý • hovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzka • plynulý: plynulý chod výroby • kniž.: kontinuálny • kontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj
2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušený • plynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetu • plynný: plynné vyjadrovanie, čítanie • ucelený • odb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text
ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkový • kniž. celostný • úplný • kompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielo • stmelený • jednotný • jednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektív • súvislý • uzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkov • kniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokom • odolávať • protiviť sa • vzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu
vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy
2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou
liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou • hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami • hovor. felčiariť • hovor. pejor. mastičkáriť • ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať
2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťami • hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom • celiť (ranu)
celiť sa p. hojiť sa, liečiť sa
dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholo • celkom • úplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali
2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vody • úplne • celkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený
dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširoko • doširoka • široko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náruč • celkom • úplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere
p. aj celkom 1, úplne
naplno v plnej miere • úplne • plne • plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plno • splna: oheň sa splna rozhorel • celkom: kvety sa celkom rozvili • intenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emócie • fraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškom • fraz. na plné obrátky • na plný plyn
p. aj celkom
tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne • celkom • priamo • priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plote • hneď • ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatní • úzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujú • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe
2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesno • zastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáry • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko • natesnučko • natesnunko • natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky
3. porov. tesný 1, 2
vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola
2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru
2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek
3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1
všeobecne 1. vzťahujúc sa na všetko, na všetkých • vo všeobecnosti • generálne: toto nariadenie platí všeobecne, vo všeobecnosti, generálne • napospol: napospol sa vraví, že on je na vine • vcelku • celkovo • celkove: vcelku, celkovo dosahujú dobré výsledky • všestranne • univerzálne: všestranne, univerzálne platné závery • kniž. vôbec: zaujíma sa o film, divadlo, literatúru a umenie vôbec
2. p. hrubo 3, zhruba 1
celkove, celkovo 1. p. spolu 2, súhrnne 2. p. vcelku 1, všeobecne 1
celkovite p. celkom 1
generálny 1. týkajúci sa všetkých, všetkého: generálne upratovanie, generálna oprava • všeobecný • úplný: začať generálny, všeobecný, úplný štrajk; je to úplná rekonštrukcia stavby • celkový: výsledky celkovej revízie, kontroly
2. p. hlavný 1
konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu
2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu
3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok
súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod. • úhrnný • celkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota zisku • globálny • sumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správu • súborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril) • syntetický • syntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca práca • výsledný • konečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekára • spoločný (týkajúci sa dvoch al. viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor
všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomosti • univerzálny: univerzálna platnosť výroku • totálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnosti • všestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosť • úplný • kompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmu • generálny: generálny štrajk • celoplošný: celoplošná platnosť • široký: široký pohľad na vec • hrubý: hrubý odhad • globálny: globálny rozpočet • praktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekár • elementárny: elementárne vedomosti • kniž. zried.: všeobjímajúci • všeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz) • poet. všeobsiahly (Hviezdoslav) • nespráv. obecný
2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenie • rámcový • rámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernice • hrubý • celkový • nepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhad • nekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľuby • obrysovitý: obrysovitý náčrt • povrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstava • plytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudok • hovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomosti • nespráv. obecný
celky p. celkom 1
čelný 1. p. predný 1 2. p. popredný, hlavný 1
popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelný • hlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátu • významný • význačný • predný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miesto • prvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triede • prominentný • prominentský: prominentný lekár, umelec • uznávaný • zastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista
p. aj známy
predný 1. umiestnený, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): predné sklo auta, predné nohy zvieraťa • frontálny • čelný: predná, frontálna, čelná stena; frontálny, čelný náraz • titulný • prvý: článok na titulnej, prvej strane novín • hlavný (op. bočný, vedľajší): hlavný vchod
2. p. popredný, hlavný 1, dôležitý 1
významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)
2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv
p. aj výborný, veľký
3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo
p. aj veľavravný 2
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
čelo1 p. predok2
čelo2 p. violončelo
predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla
violončelo tenorový sláčikový hudobný nástroj, menší ako kontrabas • čelo: hrať na violončele, na čele
celoafrický ktorý sa týka celej Afriky • panafrický: celoafrické, panafrické ciele, idey
celoamerický týkajúci sa celej Ameriky • panamerický: celoamerická, panamerická konferencia
celoázijský týkajúci sa celej Ázie • panázijský: celoázijská, panázijská priemyselná spoločnosť
celodenný trvajúci celý deň, týkajúci sa celého dňa • zried. celodňový • dvadsaťštyrihodinový: celodenná, celodňová, dvadsaťštyrihodinová služba, zmena, pohotovosť
celoeurópsky ktorý sa týka celej Európy • paneurópsky: celoeurópsky, paneurópsky problém; paneurópska organizácia
celok p. skupina 2
celoplošný p. všeobecný 1
celoročný p. ročný
ročný trvajúci rok, týkajúci sa roka, rok starý • jednoročný: ročná, jednoročný lehota; ročné, jednoročné mláďa • celoročný: celoročná práca • zastar. ročitý: ročitý prírastok • dvanásťmesačný
masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport
2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek
celostne p. súhrnne, porov. aj celkový, ucelený