Synonymá slova "štuk" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 12 výsledkov (1 strana)
-
omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru • hovor.: vakovka • kožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovka • stav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka)
štuka p. omietka
drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotať • hrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrká • expr.: drgľovať • drgotať • drgoliť • hrgľovať • hrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčov • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať • šťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkou • klepotať • klopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotal • hrmotať • hrmotiť • buchotať • lomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí
2. p. rapotať 1
šťukať pri prudkých nárazoch tvrdého (obyč. kovového) predmetu vydávať krátke zvuky; spôsobovať takéto zvuky • cvakať • cvákať: nožnice šťukajú, cvakajú; šťukať, cvakať nožnicami, kľučkou
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
stukať p. stenať
klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúť • klopnúť: v telefóne klaplo, kleplo • expr. chlopnúť: dvere chlopli • cvaknúť • šťuknúť • expr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla
štukovať sa p. učiť sa 1
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
frištik, frištuk p. raňajky
raňajky ranné jedlo • hovor. zastaráv.: frištik • frištuk • fruštik: matka chystá deťom raňajky, frištik, fruštik