Synonymá slova "úsť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1265 výsledkov (11 strán)
-
sťahať sa p. unaviť sa
sťahovať sa1 p. zužovať sa
sťahovať sa2 meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mesta • vysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytu • evakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontom • odb. migrovať • premiesťovať sa • premiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujú • kočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočuje • tiahnuť • letieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh
vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu • mračiť sa • krčiť sa • sťahovať sa • zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti • vráskovať sa • vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí
zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úži • zmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať sa • tenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčí • sťahovať sa • zvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje
sťapnúť p. zjesť
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
súžoba p. starosť1 1, trápenie
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
sťažeň p. stĺp 1
stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)
2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty
3. p. opora 2
sťažka p. ťažko 1, 2
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvo • ponosa: na nájomníka prišla ponosa • žaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárek • expr.: lamentácie • lamenty: jednostaj počúvam lamentácie • zastar. sťažoba (Kalinčiak) • arch. žehra (Kukučín) • práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)
sťažoba p. sťažnosť
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla • zotmievať sa • zmrákať sa • zmrkávať sa • mrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miesto • kniž. šeriť sa: v izbe sa už šerí • poet. súmračiť sa (Ondrejov) • tmiť sa: začína sa tmiť • zvečerievať sa • večeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cesta • nociť sa (schyľovať sa k noci) • zried. pritmievať sa: už sa pritmieva
súmračiť sa p. stmievať sa
stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)
vypásť sa p. stučnieť
styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekým • kontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekým • spojenie: byť s niekým v stálom spojení • expr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolky • súlož (pohlavný styk)
2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojenie • dotyk: dotyk plôch
súlož p. styk 1
súbeh p. súťaž
súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženia • súbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľa • konkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurencii • liga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová liga • divízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divízii • olympiáda: šachová, matematická olympiáda • turnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnaj • preteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické preteky • boj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý boj • pohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale
súbežne 1. porov. súbežný 1 2. p. súčasne 1
súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)
2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje
súboj 1. boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného času, miesta a zbraní: stretnúť sa v súboji • duel: sekundanti pri dueli
2. p. zápas 1
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda
súprava p. súbor 1
zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstva • zloženie • skladba • štruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programu • zoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupenie • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románu • súprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súprava • komplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky komplet • garnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúra • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis
súborne p. súhrnne
súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výklad • súborne • synteticky • komplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejiny • celkove • celkovo • vcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšenie • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledky • celistvo • kniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosť • spolu • vedno • dovedna • dohromady • dokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailí • odb.: úhrnne • úhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc
porov. aj súhrnný
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
sústrasť p. súcit
súcitenie p. súcit
súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)
2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných
sútrpný p. súcitný 2
sústrastný ktorý vyjadruje, prejavuje sústrasť, súcit (obyč. pri úmrtí blízkych) • kondolenčný: poslať sústrastný, kondolenčný telegram; sústrastný, kondolenčný prejav
p. aj súcitný
súcno, súcnosť p. existencia 1
súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)
súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme • prítomnosť • súčasná doba • súčasné obdobie • terajšia doba • terajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnosti • dnešok • terajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno
2. p. paralelnosť
súčet výsledok sčítania: súčet príjmov • súhrn (zhrnujúci výpočet): súhrn znakov • kniž. suma: suma poznatkov • kniž. sumácia • odb. úhrn: úhrn nákladov
súhrn p. súčet
súčinný ktorý sa zúčastňuje na nejakej činnosti spolu s iným • spolupôsobiaci: súčinné, spolupôsobiace prvky • odb.: synergetický • synergický • synergistický: synergetické, synergické, synergistické systémy
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
súdnica p. súd 1
súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať spor • zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo • hovor. zastar. procesovať sa
súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvo • justícia: moderná justícia • zastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdia • kniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti
súdobý kniž. ktorý jestvoval v minulosti súčasne s iným • kniž. súveký: romantickí básnici a súdobá, súveká spoločnosť; kniha a jej súdobý, súveký ohlas • súčasný (v minulosti): výtvarný barok a súčasné hudobné prejavy • vtedajší: vtedajšia kritika
súveký kniž. ktorý jestvuje v tom istom čase spolu s iným • kniž. súdobý • súčasný: súvekí, súdobí autori; skladateľ a jeho súdobí, súčasní obdivovatelia • vtedajší
súdružskosť, súdružstvo p. priateľstvo
súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)
2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí
súkromník človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku • zastar. privátnik
súkvetie bot. súbor kvetov na jednej osi: strapcovité súkvetie • bot. úbor (súkvetie tvoriace akoby jeden kvet)
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
súmračný p. tmavý 2
tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)
2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý
3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný
súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak • mrk: prišiel na mrku • mrkanie: večerné mrkanie • zried. mrak: vracať sa na mraku domov • zmrkanie: pracovať do zmrkania • zried. zmrk (Podjavorinská) • zmrknutie (Urban) • poet. zorenie: večerné zorenie (Figuli)
súostrovie skupina ostrovov • ostrovy: Havajské súostrovie, Havajské ostrovy • kniž. archipel
súpažmo, súpažne p. súručmo
súpis spísanie niečoho • zápis: súpis, zápis voličov • výkaz (prehľadný súpis údajov): štatistický výkaz • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov • sumár (súpis obsahujúci súhrnný počet niečoho): sumár rozpočtu • sylabus (prehľadný súpis) • konspekt (krátky obsažný zápis): vypracovať konspekt
p. aj zoznam
zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo
súpiska p. zoznam
súradnica odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore • odb. koordináta
súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrno • neodkladne • bezodkladne • naliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomoc • rýchlo • urýchlene • naskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniaze • narýchlo • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekára • kniž. urgentne: urgentne mu doručili list • pošt. urgent
súručmo tel. oboma rukami naraz • súručne • súpažmo • súpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo
súručne p. súručmo
súsek p. truhla 2
truhla 1. schránka na telo mŕtveho • rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvy • sarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa al. kovu): mramorový sarkofág
2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bielizne • truhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlica • súsek (truhla na obilie)
sústava p. systém, zloženie
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
sústavne 1. porov. systematický 1 2. p. ustavične, porov. aj systematický 2
sústo p. hlt
sústredenie zoskupenie, zhromaždenie niečoho na jedno miesto • koncentrácia: sústredenie, koncentrácia moci v rukách jednej osoby • sústredenosť • koncentrovanosť (zameranie pozornosti istým smerom, na istú vec): orchester hral s dokonalou koncentráciou, sústredenosťou, koncentrovanosťou
sústredenosť p. sústredenie
sústredný odb. ktorý má spoločný stred • odb. koncentrický (op. excentrický): sústredné, koncentrické kružnice
sústruh stroj, ktorý obrába otáčajúci sa predmet • točovka: univerzálny sústruh, univerzálna točovka; pracovať pri sústruhu, točovke
sústruhovňa dielňa, kde sa obrába na sústruhoch • sústružňa • tokáreň: pracovať v sústružni, tokárni
sústružňa p. sústruhovňa
sústružiť, sústruhovať obrábať na sústruhu, točovke • točovkovať: na stroji presne sústruží, točovkuje všetky detaily • točiť (zhotovovať na točovke al. hrnčiarskom kruhu)
sústružníctvo zamestnanie sústružníka • tokárstvo • hovor. zastar. tokárčina
sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)
súťaženie p. súťaž
súvaha písomný, v peniazoch vyjadrený prehľad stavu hospodárskych prostriedkov k istému dňu; celkové zhodnotenie niečoho vôbec • bilancia: výrobná súvaha, bilancia; súvaha, bilancia života • zastar. rozvaha
súvzťažný ktorý je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si • korelačný • korelatívny: súvzťažné, korelačné pojmy, dvojice
sýpka budova al. miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov: voziť zrno do sýpok • zastaráv. sypáreň • silo (zásobník obilia) • zastaráv. obilnica (obilná sýpka)
sýtny p. sýty 1
sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný
2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň
3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas
sýtozelený p. zelený
zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký
sýtožltý p. žltý
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
šoltés, šoltýs p. osadník
špás p. žart, zábava 1
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
štós, štôs p. stôs
šús 1. p. zjazd 1 2. p. výstrel
zjazd 1. jazda dolu: zjazd na lyžiach • hovor. expr. šús: ísť šúsom; spustiť sa na bicykli šúsom
2. p. schôdzka 1
tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami
trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť sa • prísť do cesty • hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie • ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste • pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí
2. p. hodiť sa 1