Synonymá slova "úpa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachuupotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiťvypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejdeprepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotilakniž.: uznojiť saoznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojilidopotiť saexpr. dopariť sakniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť saspachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtilizahriať sarozhorúčiť saupariť savypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparilihovor. expr.: vyzvárať sauzvárať sa

    2. p. zvlhnúť


    unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustalvyčerpať savysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilíukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukonápoet. znaviť sakniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdleniahovor.: prepäťprepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepolprepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovanýupracovať sazrobiť sahovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaníhovor. expr.: uťahať sasťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domuhovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sahovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiaholhovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapalstrhať saexpr. uštvať sazodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodraliumoriť sazmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umoriliexpr. utrmácať sahovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládzehovor. expr.: zmordovať saumordovať sadomordovať sadoťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahaliexpr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom


    upachtiť sa p. zadychčať sa, unaviť sa, spotiť sa 1, zahriať sa


    zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchalaudychčať saudýchať sa: hneď sa udychčí, udýchaexpr. upachtiť saexpr. zried.: spachtiť sazafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučalzahriať sauhriať saupariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený

    p. aj unaviť sa


    zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať saohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sarozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť savyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sapozohrievať sapoohrievať sa (postupne sa zahriať)


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


    opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


    zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu


    rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systémurozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné silykniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencieúpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces

    p. aj rozvratný, ničivý


    úpadkový sprevádzajúci, charakterizujúci úpadok (spoločenský, kultúrny, ideový a pod.) • dekadentný: úpadkové, dekadentné smery vo filozofii, umení; úpadková, dekadentná spoločnosťdegeneračný: degeneračný procesdegenerovaný: degenerovaná morálkapoklesnutýzastar. pokleslý: poklesnutá kultúra, literatúra

    p. aj rozkladný


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúťoslabiť sazoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabilutíchnuťstíchnuťpohasnúťupadnúťopadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadlakniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchneochabnúťzried. ochradnúťvyčerpať saunaviť sazmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavilvycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivelzried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosťexpr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba)hovor. padnúť na váhevychudnúťexpr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyscholschradnúťupadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadlazbiednieťexpr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sastenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkolzoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela


    skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, kracholzbankrotovaťbankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovalaexpr.: prísť/vyjsť na mizinudostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinufraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatokvyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicuupadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadlastroskotaťnevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlokniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajúzanedbať saopustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť!zried. zapustnúť (Vajanský)vymrieťzmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

    2. p. spustiť sa 3


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


    ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutýošumelýošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu)zanedbanýupadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovykniž.: schátranýschátralý: schátrané, schátralé schodišteopotrebovanýošúchanýobšúchanýobdratýodratýzodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufornár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

    2. p. otrhaný 1


    upadnutý p. zanedbaný 1, 2


    zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlapopustenýspustenýupadnutýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troskahovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

    2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cestaopustenýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: schátraný domošumelýošarpaný: ošarpaný múrupadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci


    pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmurozpadrozklad: rozpad, rozklad štátuzáhubakniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubouskaza: skaza mestaúpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnostihovor. krach: politický krach

    p. aj zánik, skaza

    2. p. prípad 1


    rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tónydekompozícia: dekompozícia románovej formy

    2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpaduskaza: chrániť potraviny proti skazehniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

    3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armádyrozvrat: rozvrat hospodárstvapádzánik: pád, zánik komunizmuzáhubakniž. zhuba: záhuba ľudstvaúpadok: mravný úpadok spoločnostideštrukcia: deštrukcia osobnostidemoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládežekniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúryskaza: skaza mestahovor. krach: politický krach


    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnostipokles: pokles životnej úrovnerozkladrozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnostizostup: zostup formy športovcadekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadencioubankrothovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krachkonkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    úpal p. horúčava 1


    upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíraspáliť: spáliť niekoho za živa


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    upaľovať p. bežať 1, ponáhľať sa 1


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


    upamätať sa, upamätovať sa p. rozpamätať sa


    upamätať, upamätovať p. pripomenúť 1


    upariť sa p. zahriať sa


    pripnúť, pripäť spojiť nejakým jednoduchým mechanizmom (špendlíkom, sponkou, háčikom, gombíkom a pod.) • pripichnúť: pripla, pripichla letáčik na tabuľupristoknúť: pristoknúť si pierko na klobúkprišpendliťprišpendlíkovať: ozdobu prišpendlila na golier šiatpribodnúť (upevniť ostrým hrotom): pribodnúť lístok na podložkuupnúťupäťprichytiťexpr. prikvačiť: vinič upne o kôl; odznak prichytený, prikvačený na sakupripásať (pripnúť k pásu): šabľu si pripáše k opaskupopripínať (postupne, viac vecí al. na rozličné miesta)

    p. aj pripevniť


    pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridaťdodaťpriložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniťpridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiťzapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúťpripäťupnúťupäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájaťpoprikladaťpopridávať (postupne, viac vecí)

    2. p. povedať1, poznamenať 1


    upäť 1. p. pripojiť 1, upevniť 2 2. p. zapnúť 1 3. p. uprieť1


    upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

    2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


    uprieť1 sústredene nasmerovať (obyč. zrak, pohľad, pozornosť, myseľ a pod.) • upriamiť: uprieť oči do diaľky; uprel, upriamil pozornosť na prednášajúcehokniž.: upnúťupäť: upnúť, upäť myseľ na domov; upnúť, upäť nádej na lepšie časyobrátiť (nasmerovať inde): muž obrátil pozornosť na deti

    p. aj sústrediť 2


    zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabátzopnúťzopäťupnúťupäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krkupripnúťpripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierkodopnúťdopäť (celkom zapnúť) • pozapínaťpozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachtyhovor.: zaháčiťzaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicuzagombičkovaťzagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

    2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do choduzapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do sietespustiťpustiť: spustiť magnetofónprepnúťprepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motorpozapínaťpozapájať (postupne zapnúť)


    upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


    zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť saorientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľovupriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľasústrediť sakoncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu veckniž.: upnúť saupäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce


    úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatierpäta: päta vrchu


    nedostupný ktorý nie je (dosť dobre) dostupný fyzicky, citovo al. rozumovo (op. dostupný) • neprístupný: končiar je nedostupný, neprístupný z ľavej strany; zostával neprístupný hrozbám; tvoje vysvetlenie je pre dieťa neprístupnénedosiahnuteľný (obyč. ako potreba, nesplniteľné želanie al. vzor): učiteľ je pre žiakov nedosiahnuteľný ideál; zahraničná literatúra je pre nás nedosiahnuteľnázložitýnezrozumiteľnýnepochopiteľný (rozumovo náročný): nepochopili sme jeho zložitý, nezrozumiteľný výklad; tvoja argumentácia je pre mňa nepochopiteľnáprivysokýprehnaný (čo sa týka cenovej prístupnosti): pre bežného občana je cena tohto auta privysoká, prehnanáodmeranýuzavretýupätýchladný (o človeku a jeho prejavoch; ktorého si ťažko možno citovo získať al. nakloniť; op. otvorený, srdečný): nedostupný, odmeraný, uzavretý šéf; má odmeranú, upätú povahu; je chladný voči kolegom


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    nespoločenský 1. ktorý sa vyhýba spoločnosti a spoločenskému kontaktu; svedčiaci o tom (op. spoločenský) • nedružný: nespoločenský, nedružný človeksamotársky (vyhľadávajúci samotu): žiť nespoločenským, samotárskym životomuzavretýneprístupný (ktorý sa ťažko zdôveruje niekomu, zbližuje s inými ľuďmi; op. otvorený, priateľský): mať uzavretú, neprístupnú povahuupätý (príliš sa riadiaci konvenciami; zdržanlivý pri nadväzovaní kontaktov): upätá stará pani; mať upäté správanienekomunikatívny (ktorý ťažko nadväzuje, vedie rozhovor; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívny typ človekaexpr. zried. odľudný

    2. spoločensky nevhodný, neprimeraný • nekultúrny: nespoločenské, nekultúrne vystupovaniepejor.: gadžovskýchrapúnsky: gadžovské, chrapúnske správanie


    odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

    2. p. pravidelný 3


    priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabáthovor.: pasentnývypasovanýhovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akuráttesnýúzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

    2. p. výstižný, primeraný


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


    tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavýhovor.: obtiahnutývypasovanýpasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavicekniž. upätýzried. upiaty (Jesenská)úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už maléexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustnýnepriedušnýhermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáverexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbeúzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličkystiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

    4. p. blízky 2, úzky 2, 3


    upätý 1. p. priliehavý 1, tesný 1 2. p. odmeraný 1, neprirodzený 2, strojený


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


Pozri výraz ÚPA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV