Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ ky" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 219 výsledkov (2 strán)
-
behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačky • bežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinou • expr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedy • klusom • poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrchol • cvalom • hovor. trapom • expr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave
2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1
bežiačky p. behom 1
bežky 1. p. behom 1 2. p. narýchlo
narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytro • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku • rýchlo • chytro • behom • hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli • v rýchlosti • v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol • náhlivo • úchytkom • letmo • letkom • zried. naúchytky • zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny • chvatne • s chvatom • zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt • súrne • náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť
brčky p. kučery 1
kučery 1. pramienky zvlnených vlasov: odhrnúť kučery z čela • expr. brčky: detské brčky • zried. skrutky (Kukučín) • nespráv. kadere
2. p. vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
cícerkom tenkým prúdom • cícerky: krv z neho tečie cícerkom, cícerky • expr.: cíčkom • cíckom • cŕčkom • cŕčky: pot sa mu z čela leje cíčkom, cíckom; voda tečie iba cŕčkom, cŕčky • zried.: crkom • cíkom (Čajak)
cŕčkom, cŕčky p. cícerkom
cvikačky p. štikačky
čučky p. mlčky, ticho1 2
mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
čupiačky p. skrčene
skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnu • expr.: učupene • čupiačky • počupky • počupiačky • kvočiačky • kvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúte • prikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokom • schúlene • skrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážke • zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť
čušky p. mlčky, ticho1 2
dáky p. nejaký, ľubovoľný
ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný
nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko
detičky p. deti
detváky p. deti
deťušky p. deti
doluznačky prednou časťou tela dolu, k zemi (op. horeznačky) • doluznak: zostal ležať doluznačky, doluznak • dolu tvárou • dolu bruchom: musel si ľahnúť dolu tvárou, dolu bruchom
driapačky p. páračky
páračky spoločné páranie peria • driapačky: ísť na páračky, driapačky
držky žalúdok prežúvavcov upravený ako potrava • hovor. zastaráv. kutle
dvojčatá, dvojčence spolu narodené deti jednej matky • hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičky • blížence • blizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá
dvojičky p. dvojčatá
farbičky p. líčidlo
líčidlo kozmetický prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie • hovor. farbičky (kozmetické krášliace prostriedky): farbičky na oči • hovor. šminka: divadelné šminky
haju používa sa pri uspávaní dieťaťa • haja • hajušky • hajušenky • haj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky (riekanka); uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj (Rázusová-Martáková) • há-ha • há-há • čí-či • či-čí • či-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-či • buvi-buvi • beli • beliže • hali: Na prstoch poďte, buvi-buvi (Rázus); Beliže mi, beli, môj anjelik biely (ľudová pieseň) • šš • ššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa
hajušky p. haju, šš
šš, ššš používa sa pri utišovaní al. uspávaní dieťaťa • či-čí • či-či • čí-či: šš, čí-či, tíšila svoje dieťa • haja • haju • hajušky • hajušenky • haj • há-ha • há-há (iba pri uspávaní): haja, haju, há-ha, uspávala svojho synčeka
haky-baky, háky-báky p. čarbanice, škrabanec 2
halušky varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové halušky • strapačky (halušky zo zemiakového cesta)
strapačky p. halušky
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
hodiny prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: vežové, staničné hodiny • orloj (vežové hodiny ukazujúce viaceré astronomické údaje) • hovor. kukučky (s umelou kukučkou oznamujúcou časový údaj) • hovor. pondusovky (hodiny s pondusmi) • hovor. digitálky
kukučky p. hodiny
horebrušky p. horeznačky
horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku • hore bruchom • na chrbát • na chrbte • zried.: horebrušky • horeznakom
chodiačky p. idúcky
idúcky počas chôdze, počas cesty, idúc • cestou: idúcky, cestou sa rozprávali • hovor. chodiačky: idúcky, chodiačky spal
chrobač hmyz s krovkami: chytať chrobač • črvoč • chrobáky • pejor. zlezba
chrobáky p. chrobač
jahňady strapcovité súkvetie: na Veľkú noc dať do vázy jahňady • bahniatka (kvety al. puky rakyty al. osiky) • baburiatka • baburence • baburky • hovor. maňušky
maňušky p. jahňady
jasle plastické znázornenie Ježišovho narodenia • betlehem: dať pod stromček jasle, betlehem • expr. jasličky
jasličky p. jasle
kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženec • kolenačky • pokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinu • tel.: kľačmo • v kľaku: poloha kľačmo, v kľaku • zried. pokľakačky (Rázus)
pokľačiačky p. kľačiačky
kolenačky p. kľačiačky
pokolenačky p. kľačiačky
pokľakačky p. kľačiačky
kĺzačky p. šmýkačky
šmýkačky posúvajúc sa po hladkej ploche, šmýkajúc sa, kĺzajúc sa • kĺzačky: šmýkačky, kĺzačky sa blížili k domu
knedle múčne jedlo v guľovitých útvaroch • hovor. gule: slivkové, tvarohové knedle, gule • expr. al. zdrob. knedličky
krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • naprieč • priečne • priekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekom • šikmo: dosku položili krížom, šikmo • nakríž • hovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: lúku prešli poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky
naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečne • priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom • krížom • nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž • šikmo • hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky
2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cez • priekom cez • hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska
priečky p. krížom, naprieč 1, šikmo
šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto
porov. aj šikmý
kvočiačky p. skrčene
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo • ležiačky • poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky • vodorovne • horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka
ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe • poležiačky • ležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cviky • v ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terč • nespráv. v leže
2. p. ležato
poležiačky 1. p. ležiačky 1 2. p. ležato
mimovoľky p. mimovoľne
mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa
porov. aj mimovoľný
nevoľky p. mimovoľne
nenáročky p. mimovoľne
pomlčky p. mlčky, ticho1 2
polohlasno tlmeným hlasom, čiastočne počuteľne, nie celkom nahlas • polohlasne • polohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprávali do noci • polohlasito • polohlasite: čosi polohlasito, polohlasno zahundral • tlmene • pritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na muža • pološeptom • pološepkom • pološepky • pološepmo (takmer šeptom): pološeptom, pološepky oslovil okoloidúceho muža • ticho • potichu • expr.: potichučky • potichunky: ticho, potichu spievala
šeptom veľmi tichým hlasom • šepmo • šepkom • šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky • pošepky • hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť • šeptavo • šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila • hovor.: šuškom • šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo • ticho • potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky
náročky p. úmyselne
úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedome • vedomky • uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov • zámerne • naschvál • schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne • náročky • zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere • zried. zámyselne • nár.: nápoky (F. Hečko) • nápočne (Zguriška)
porov. aj úmyselný
naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulici • bez rozmyslu • bez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránu • zastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust sveta • hovor. expr. naverímboha • zastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarboh • nár. naoslep (Hviezdoslav) • slang. nablind
2. nevidiac okolo seba • slepo • voslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za pohárom • poslepiačky • slepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačky • nár.: poslepačky • slepačky
popamäti, pís. i po pamäti bez použitia zraku, iba podľa pamäti • spamäti: popamäti, spamäti nahmatala kľučku • naslepo • poslepiačky: naslepo, poslepiačky siahla za knihou • nár. poslepačky
poslepiačky so zavretými očami • slepiačky • nár.: poslepačky • slepačky: trafím tam aj poslepiačky, slepiačky • expr. žmúračky: žmúračky prešla celú chodbu • popamäti, pís. i po pamäti (bez použitia zraku): popamäti našmátral vypínač
slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačky • slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám • hovor. žmúračky • požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu • zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať • nár.: poslepačky • slepačky
2. neprejavujúc záujem • nevšímavo • ľahostajne • apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba
3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepo • voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba • nerozmyslene • nerozvážne • neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene • bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz
porov. aj slepý 2
slepiačky p. poslepiačky, slepo 1, naslepo 2
poslepačky p. poslepiačky, naslepo 2, slepo 1, popamäti
slepačky p. poslepiačky, slepo 1, naslepo 2