Význam slova "vrhaãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vrhač -a m. kto vrhá niečo: v. nožov;

vrhačka -y -čiek ž.;

vrhačský príd.: v-é disciplíny vrh guľou, hod diskom, oštepom, kladivom

vrhať nedok.

1. prudko hádzať: v. laso;
v. guľou

2. byť zdrojom, vysielať, vydávať (zo seba): strom v-á tieň, reflektor v-á kužeľ svetla;
v. prísne pohľady na protivníka

3. vo veľkom dodávať na dosiahnutie istého cieľa: v. kapitál do obehu;
v. (posledné) rezervy do boja

4. kniž. privádzať, dostávať do nepriaznivého stavu: v. ľudí do biedy, svet do skazy

5. (o samiciach niekt. cicavcov) privádzať na svet mláďatá: prasnica v-á priemerne 10 prasiat

● v. niekomu urážku do tváre urážať ho;
to v-á zlé svetlo, tieň ap. na niekoho, niečo ukazuje z nepriaznivej stránky;