Význam slova "ve ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;

veľmožský príd.: v. rod

veľrieka -y -riek ž. veľká rieka, veľtok: sibírske v-y, v. Dunaj

veľryba -y -rýb ž. morský cicavec veľkých rozmerov, zool. v. grónska (Balaena mysticetus);

veľrybí príd.: v. tuk

veľtok -u m. veľrieka: juhoamerické v-y

veľtrh -u m. trh s medzinár. účasťou vystavovateľov: vzorkový v., strojársky v.;

veľtrhový príd.: v-é mesto

veľvyslanec -nca m. najvyšší dipl. zástupca štátu: mimoriadny a splnomocnený v.;

veľvyslanecký príd.

veľvyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom; jeho budova

veľvyslankyňa -e -kýň ž.;

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;

veža -e ž.

1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť

2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.;
veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu;

vežiak -a m. hovor. výšková budova: panelové v-y

vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.

vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

vežovito prísl.

vežovitý príd. kt. má podobu veže: v-é stavby;

vežový príd.: v-é hodiny;
v. žeriav v podobe veže;