Význam slova "věta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veta -y viet ž.

1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet;
nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje;
gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.

2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby

3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;

vítať -a nedok.

1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav

2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;