Význam slova "spã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spáč -a m.

1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov

2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;

spáchať -a dok.

1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech

2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program?

spáčka -y -čok ž.

spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu

spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov

spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce

spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.)

spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
s. deja

nedok. spájať -a, spojovať

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

nedok. spájať sa, spojovať sa

spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;

spájkovač -a m. kto spájkuje

spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa

spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.

spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky

spájkový príd.: s. materiál

spálenina -y -nín ž.

1. popálenina: mať na tvári s-y

2. niečo spálené: páchnuť s-ou

spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a

spáliť -i -ľ! dok.

1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance

3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast

4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery

5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa

6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu

● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;

spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes

spálňa -e ž.

1. miestnosť určená na spanie: detská s.

2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;

spálnička -y -čiek ž. zdrob.

spálňový príd.;

spánkový¹ príd.

spánkový² príd.: anat. s-á kosť

spánok¹ -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
prebrať sa zo s-u

● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;

spánok² -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;

spánombohom

I. cit.

1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví

2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.

● expr. no s. vyj. iróniu

II. prísl. expr. preč: choďte si s.!

spása -y ž.

1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
čakať ako na s-u netrpezlivo

2. náb. záchrana človeka, duše pre večný život, spasenie;

nedok. spásať -a

spásny príd.: s-a myšlienka

spásonosne prísl.;

spásonosnosť -i ž.

spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

späť prísl.

1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.

2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.

● to je krok s. návrat k horšiemu

spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce

// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l

spätkovať nedok. expr.

1. cúvať (význ. 1): s. pár krokov, s. na svoje miesto

2. zdráhať sa, váhať: s. pred rozhodnutím

spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka

spätný príd. smerujúci späť: s. pohyb;
vyplatiť dôchodok so s-ou platnosťou;
s. pohľad retrospektívny;
s-é zrkadlo v kt. vodič vidí za seba;
s-á väzba a) odb. spojenie prvkov nejakého systému, pri kt. tieto prvky vzájomne na seba pôsobia b) publ. vzájomne pôsobiaci opravný činiteľ;

späto prísl.;

spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením

spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou;

nedok. spávať -a

● expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

nedok. spíjať sa -a;

opak. spíjavať sa -a

spíker, pôv. pís. speaker -kera/-kra m. hlásateľ (význ. 2): televízny s.;

spíkerka -y -riek ž.;

spíkerský príd.;

spíkersky prísl.

spíliť -i -ľ! dok. pílením odrezať: s. bučky, s-ené stromy;

spínač -a m. elektrotech. mechanizmus na zapínanie a vypínanie elektr. obvodu: samočinný, časový s.;

spínací príd. určený na spínanie: s. špendlík, s-ia sústava;
s-ie hodiny vybavené spínačom

spínačka -y -čiek ž. zapínadlo zapínané vtlačením hornej časti do spodnej, patent(ka);

spínačkový príd.: s-é zapínanie

spínačový príd.

spínadlo -a -diel s. spona, sponka: bronzové s.

nedok. spínať sa, zopínať sa

nedok. spínať, zopínať -a

// zopnúť sa, zopäť sa

1. (o rukách) spojiť sa dlaňami, skrížením prstov: ruky sa z-li k prosbe

2. vzopnúť sa, vzopäť sa: kôň sa z-ol;

spísať -še -šu dok.

1. urobiť súpis: s. pôdu, s. inventár budovy

2. písomne zostaviť: s. záznam o nehode, s. protokol, obžalobu

3. napísať (lit. spôsobom): s. kroniku obce, súboru;

spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty

spľasnúť -e -ú -sol, spľasknúť -e -ú -kol dok.

1. (o plnom, nafúknutom ap. predmete) naraz zmenšiť objem, scvrknúť sa: balóniky s-li;
s-tá lopta;
s. ako (mydlová) bublina i pren. stratiť dôležitosť

2. s. rukami, dlaňami prudko dať dovedna i fraz. (nad niekým, niečím) veľmi sa začudovať

● expr. s-l mu hrebeň stratil sebavedomie

nedok. spĺňať -a

// splniť sa stať sa skutočnosťou: nádeje sa jej s-li;
moje slová sa s-li mal som pravdu;

nedok. spĺňať sa

spôsob -u m.

1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak

2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)

3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať

● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;

spôsobilo prísl.;

spôsobilosť -i ž.: odborná s., technická s. vozidla

spôsobilý príd. kniž. kt. má potrebné predpoklady, schopný, uspôsobený, súci: zdravotne, pracovne s. človek;
nie je s. na ťažkú prácu;

spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť;
s. škodu, smrť;

spôsobne prísl.: s. sedieť, jesť;

spôsobnosť -i ž.

spôsobný príd. kniž. (dobre) vychovaný, slušný; svedčiaci o tom: s-é deti;
s-é správanie;

nedok. spôsobovať

spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny

nedok. spŕchať -a

spŕchnuť -e -u -chol dok.

1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď;
neos. v noci s-lo

2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;

spŕška -y -šok ž. prudký krátky dážď, prehánka;

spúšť² -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.

spúšť¹ -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);

spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada

spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.

spúšťací príd.

1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus

2. zariadený na spúšťanie: s. most padací

spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva

nedok. spúšťať -a

// spustiť sa

1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;

2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď

3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa

4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad

5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;

nedok. spúšťať sa

spúšťový príd.

spútať -a, sputnať -á dok.

1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;

2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom

3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;

nedok. spútavať -a, sputnávať -a

spýtať sa -a dok. dať otázku, opýtať sa: s-l sa ho na zdravie;
s-l sa, ako sa má;
čí si? s-l sa;

spýtavo prísl.

spýtavý príd. spytujúci sa, skúmavý: s. pohľad, hľadel naňho s-m zrakom;