Význam slova "uã ã ã aã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

nedok. uškŕňať sa -a

ušúľať -a dok. šúľaním zhotoviť, sformovať: u. si cigaretu;
u. guľku z chleba;
u. cesto

● expr. skoro sa u-l (od smiechu) veľmi sa smial

uťať utne utnú dok. odťať, odseknúť: u. vrchovec (zo) stromu

● akoby u-l náhle, odrazu;

zakňučať -í -ia dok. zaskučať: pes žalostne z-l

zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím