Význam slova "ukazova" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ukazovací príd.: lingv. u-ie zámeno ktorým sa v jazyku ukazuje, odkazuje na osoby al. veci

ukazováčik -a m. zdrob.

ukazovadlo -a -diel s. pomôcka na ukazovanie: prejsť u-om po mape

ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;

nedok. ukazovať

1. k 1 – 5

2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

● expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho;
u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

nedok. ukazovať sa

ukazovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m.

1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu): turistický u., u. vlhkosti, u. skóre

2. údaj, kt. vyj. vzťah, mieru hodnôt: u. produktivity práce, plniť program vo všetkých u-och

3. register (význ. 1), index: abecedný u.