Význam slova "uža" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úzadie -ia s.

1. priestor vzadu, pozadie: dvor so stodolou v ú-í

2. menej dôležité miesto: ustúpiť do ú-ia, držať sa v ú-í

uzákoniť dok. urobiť zákonom; zákonne ustanoviť, kodifikovať: u. ústavu;
u. povinnú školskú dochádzku, päť týždňov dovolenky;
u-enie spisovnej slovenčiny;

nedok. uzákoňovať

uzamknúť -e -ú -kol dok. zamknúť (význ. 1, 2): u. zásuvku;
cennosti u-té v trezore;

nedok. uzamkýnať -a, uzamykať

úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.

úžasne prísl.: expr.: ú. trpieť veľmi;
ú. pekný, milý veľmi

užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu

užasnuto prísl.

užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad;

úžasný príd.

1. vzbudzujúci úžas, ohromujúci: ú. výjav;
ú. výkrik strašný

2. expr. veľmi veľký, nesmierny: ú. strach, ú-á rýchlosť, ú-é tempo rozvoja

3. expr. znamenitý, vynikajúci, výborný: ú. človek, ú-é jedlo;

uzatvárací príd. uzavierací: u. ventil

nedok. uzatvárať -a

1. k uzatvoriť: u. zmluvu, dohodu

2. usudzovať, uzavierať: z toho možno u., že neprídu

// uzatvoriť sa uzavrieť sa: u. sa pred svetom;

nedok. uzatvárať sa

uzatvoriť dok. uzavrieť (význ. 1 – 5): dôkladne u. obloky zatvoriť, zavrieť;
u. prístup;
u-ený komplex;

uzáver -u m. uzavierací mechanizmus: otočný u., patentný, vzduchotesný u., stlačiť u.

uzávera -y -ver ž. odb. úr. opatrenie zamedzujúce voľný prístup: cestná ú., u. hraníc;
colná u., protipožiarna u.

uzavierací príd. určený na uzavieranie, uzatvárací: u. stroj (na konzervy) zatvárací;
u. príklop

nedok. uzavierať -a

1. k 1 – 5

2. usudzovať, uzatvárať

// uzavrieť sa

1. utvoriť celok, spojiť sa: rady pochodujúcich sa u-li

2. stať sa neprístupným: u. sa do seba, u. sa pred ľuďmi

● → kruh sa u-l;

nedok. uzavierať sa

uzávierka -y -rok ž.

1. uzáver: u. potrubia

2. skončenie termínu dodania, uskutočnenia niečoho: u. súťaže, redakčná u.

3. účt. zisťovanie hosp. výsledku vyrovnaním strán účtu

uzavreto prísl. k 3;

uzavretosť -i ž.

uzavretý príd.

1. kt. má zamedzený prístup, prechod, neprístupný, zatvorený, op. otvorený: u. priestor, hermeticky u-á nádoba;
u-á cesta vylúčená z premávky

2. tvoriaci celok oddelený od okolia: u. systém;
u. kruh i pren. bezvýchodisková situácia;
u-á spoločnosť prístupná iba istému okruhu ľudí;
elektrotech. u. elektrický obvod neprerušený

3. neprístupný, upätý: u. človek;
u-á povaha

4. rozriešený, vyriešený, skončený, op. otvorený: u. prípad;

uzavrieť -ie -ú dok.

1. zatvoriť (význ. 1, 2), zavrieť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. všetky miestnosti;
u. prívod plynu

2. znemožniť prechod, zahradiť, prehradiť, uzatvoriť: u. ulicu;
u. hranice zatvoriť, zavrieť, op. otvoriť

3. urobiť súvislým, spojiť, uzatvoriť: u. kruh, u. obvod

4. zakončiť (význ. 1), dokončiť, zavŕšiť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. diskusiu, u. účty

5. dosiahnuť dohodu, dohodnúť; uzatvoriť: u. zmluvu;
u. manželstvo;

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

nedok. uškŕňať sa -a

ušúľať -a dok. šúľaním zhotoviť, sformovať: u. si cigaretu;
u. guľku z chleba;
u. cesto

● expr. skoro sa u-l (od smiechu) veľmi sa smial

uťať utne utnú dok. odťať, odseknúť: u. vrchovec (zo) stromu

● akoby u-l náhle, odrazu;

zakňučať -í -ia dok. zaskučať: pes žalostne z-l

zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím