Význam slova "surov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

surovec -vca m. surový, brutálny človek, grobian

surovina -y -vín ž. nespracovaný východiskový materiál určený na výr.: nerastné, priemyselné s-y;
druhotné s-y určené na opätovné spracovanie;
zber s-vín;

surovinový príd.: s-á základňa

surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť;
s. žartovať;
vonku je s.;

surovosť -i ž.

1. iba jedn. k surový

2. surový čin: dopúšťať sa s-í

surový príd.

1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb;
s-é mäso;
s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.

2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky

3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie

4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky

5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;