Význam slova "stena" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stena -y stien ž.

1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy;
sklená s.

2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.;
(banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)

3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku;
španielska s. prenosná (skladacia) priehradka

4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby;
geom. s. telesa;
biol. s. bunky, cievy

● bledý ako s. veľmi;
akoby → hrach na s-u hádzal;
pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa;
→ maľovať čerta na s-u;
(aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať;
žiť medzi → štyrmi s-mi;

šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;

šteňací príd.;

stenať, stonať -e/-á -ú/-ajú -ň/-aj! -úc/-ajúc nedok. vydávať stony; nariekať, vzdychať: s-nie chorého, s. od bolesti;
ľudia s-ú, že nebude úroda;

opak. stenávať, stonávať -a

stenavo, stonavo prísl.

stenavý, stonavý príd. pripomínajúci stony, nariekavý: s. plač;

zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou