Význam slova "sluå n" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

slušný príd.

1. vyhovujúci pravidlám spoloč. správania, zdvorilý, poriadny: s-é vystupovanie;
s. človek;
to nie je s-é

2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: s-á strava, s. podnik

3. vyhovujúci veľkosťou, značný: s. plat, s-á suma;

služné s. peniaze vyplácané vojakom zákl. služby

úslužný príd. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.;
ú. prejav;

záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;