Význam slova "vaľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 1086 výsledkov (10 strán)

  • val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

  • valach -a mn. -si m. pastier oviec

    expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

    valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

  • valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

  • valalský príd.

  • váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

  • váľandový príd.: v-é matrace

  • valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

  • valaškový príd.: v. tanec;

  • valaský, valašský príd.: v. pes;

    valasky, valašsky prísl.;

  • valaštička -y -čiek ž. zdrob.

  • váľať -a nedok.

    1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

    2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

    3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
    v. dom

    4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

    v. kroky kráčať dlhými krokmi;
    v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

    // váľať sa

    1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
    kamene sa v-jú dolu brehom valia

    2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

    3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

    4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

    expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

  • valček -a m.

    1. zdrob. k valec

    2. pomôcka na maľovanie stien;

  • valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

  • valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

  • valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

  • valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

  • valčíkový príd.: v-á pieseň

  • valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

  • valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
    v-ia trať

  • valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

  • valcovačský príd.

  • valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

  • valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

  • valcovitosť -i ž.

  • valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;

  • valcovňa -e ž. závod, dielňa na valcovanie materiálu: v. plechu

  • valcový príd.: v. mlyn;

  • valec -lca m.

    1. geom. teleso ohraničené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom

    2. vec v podobe valca: kovový v.;
    v. písacieho stroja;
    motor. v-e motora

    3. stroj na valcovanie: parný v.;

  • valencia -ie ž.

    1. chem. mocenstvo

    2. lingv. v. (slovies) schopnosť spájať sa s inými slovami;

  • valenčný príd.: v. slovník

  • valený príd.: stav. v-á klenba prenášajúca zaťaženie iba na dve protiľahlé steny

  • valeriána -y -ián ž. liečivá bylina, bot. v. lekárska Valeriana officinalis;

  • valeriánový príd.: v-é kvapky

  • valibuk -a mn. -ovia/-ci m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

  • valiť -ľ! nedok.

    1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene

    2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!

    // valiť sa

    1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia

    2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í;
    davy (ľudí) sa v-ia;
    krv sa v-í z rany;
    udalosti sa v-ia (jedna za druhou)

    3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma

  • valivý príd. založený na valení: v. pohyb;
    v-é ložisko

  • vaľkať nedok. spracúvať váľkom: v. cesto

  • valník -a m. odb. nákladné auto s plochou karosériou (so sklápacími al. snímateľnými bočnicami);

  • valníkový príd.

  • valný príd.

    1. poet. mohutne tečúci, valiaci sa: v. tok, v. Dunaj

    2. iba v spoj. v-é zhromaždenie zhromaždenie všetkých členov

  • váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

    expr. ruky, nohy ako v-y tučné

  • valorizácia -ie ž. kniž. valorizovanie: ekon. v. platov zvyšovanie úmerné s rastom cien;

  • valorizačný príd.

  • valorizovať nedok. i dok. kniž. nadobúdať, nadobudnúť hodnotu: ekon. v. mzdy, dôchodky zvyšovať, zvýšiť úmerne s rastom cien

  • válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

    expr. mastný v.;
    byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

  • válovček -a m. zdrob.

  • valový príd.: v. typ hradieb

  • valuta -y -lút ž. ekon.

    1. mena: zlatá v., tvrdá v.

    2. valuty bankovky, mince cudzej meny: platiť vo v-ách;

  • valutový príd.: v-é hospodárstvo

  • administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

  • agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave

  • alternatíva -y -tív ž.

    1. možnosť voľby medzi dvoma riešeniami: stáť, byť pred a-ou

    2. jedna vec z dvoch

    3. publ. možnosť: využiť všetky a-y;

  • opak. behávať -a

  • nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom

  • opak. brávať -a

    // brať sa

    1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

    2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

    3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

    4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

    // brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

  • buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)

  • búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

  • opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

    bývať1 -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

    b. → pánubohu za chrbtom

  • cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní

  • opak. chovávať -a

  • opak. chvastávať sa -a

  • opak. chystávať -a

    // chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
    ch. sa prísť hodlať;
    neos. ch-á sa na dážď;
    ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

  • opak. chystávať sa

  • cúvať -a nedok.

    1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

    2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

  • nedok. al. opak. darúvať -a

  • nedok. dávať -a

    1. k 1 – 10

    2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

    // dať sa

    1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

    2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

    3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

    4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
    súčiastky sa ešte dajú využiť

    5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
    nedaj sa! pri povzbudzovaní

    nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
    to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
    proti vetru sa nedá dúchať;

  • nedok. k 1 – 3 dávať sa

    // dať si hovor.

    1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
    čo si dáte na pitie?

    2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

    3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

  • nedok. dávať si

  • opak. debatúvať -a

  • defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

  • definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

  • deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;

  • direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.;
    plniť d-y;

  • dívať sa -a nedok.

    1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

    2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

    3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

    pozerať sa

  • nedok. dobudúvať -a

  • nedok. dobýjať sa, dobývať sa2

  • nedok. dobýjať, dobývať2 -a

    // dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

  • dobývať1 -a nedok.

    1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

    2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
    d. srdce ženy

    // dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
    svetlo sa d-a do izby

  • nedok. k 2 dochovávať -a

    // dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

  • nedok. dodávať -a

  • nedok. dohrávať -a

  • dohúžvať -e -u dok. dokrčiť, pokrčiť, dokrkvať: d. šatku, papier

  • nedok. dojednávať -a

    // dojednať sa (i vzájomne) jednaním ustáliť (cenu): d. sa (s niekým) na polovicu;

  • nedok. dojednávať sa

  • nedok. dokonávať -a

  • nedok. dokopávať -a

    // dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily

  • nedok. doobjednávať -a

  • doplávať -a dok. plávaním sa dostať: d. na ostrov, k ostrovu

  • nedok. dopracúvať -a

    // dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

  • dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh;
    d-l a odišiel

  • nedok. došívať -a

  • nedok. k 2 dospávať -a: ten ešte d-a

    // dospať sa do sýtosti sa vyspať: nemôže sa d.

  • nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

  • doumývať -a dok. skončiť umývanie, prestať umývať: d. deti;
    rýchlo sa d-l

  • dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

    na d. okrem toho, navyše

  • nedok. dovolávať sa -a

  • dovrávať -a nedok. dohovárať; vyčítať: d-l mu, aby ta nešiel;
    d-l mu pre jeho správanie

    // dovrávať sa dohovárať sa: d. sa s rodičmi

  • nedok. dožívať -a

    // dožiť sa

    1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva;
    ned. do jari;
    ja ešte d-m synovu promóciu

    2. zažiť, dočkať sa: d. sa sklamania, prekvapenia;

  • nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať

  • nedok. doznávať -a

  • nedok. dožúvať -a

  • opak. dupkávať -a

  • enkláva -y -láv ž. odb. vydelené územie v cudzom prostredí

  • exekutíva -y ž. práv. výkonná moc; orgán, kt. ju používa: štátna, súdna e.;

  • opak. hľadávať -a

  • opak. hlodávať -a

  • opak. hrávať -a

    // hrať sa

    1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
    h. sa (v) karty

    2. zahrávať sa: h. sa so životom;
    s tým sa neh-j to je vážna vec

    3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

    4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

    h. sa s ohňom hazardovať;
    h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
    h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

  • opak. hrávať sa

  • opak. hundrávať -a

  • húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
    remenné h-y;
    skrúcať do h-y;

    pevný ako h. veľmi;
    mäso ako h. tuhé;

  • húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
    h. čelo, tvár

  • iniciatíva -y -tív ž.

    1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou

    2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.

    3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;

  • invektíva -y -tív ž. kniž. ústne al. písomné napadnutie, výpad: verejná, morálna i.;

  • opak. jedávať -a

  • opak. kašlávať, kašliavať -a

  • káva -y káv ž.

    1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

    2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
    biela k. s mliekom;
    turecká k. zalievaná;
    variť, piť k-u, ísť na k-u;

  • opak. klepávať -a;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sty, oxb, zyu, dpt, icomia, ošťať, bsb, ã â it, d, hkf, sdv, fxp, zlí, kráľ, cvm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV