Synonymá slova "v k" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    prinajhoršom vyjadruje zápornú krajnú hranicu, mieru, situáciu • nanajvýš: prinajhoršom, nanajvýš bude musieť skúšku opakovaťv krajnom prípadenajviacnajviacejmaximálne: v krajnom prípade, najviac, najviacej môže dostať dva roky podmienečne; maximálne sa mu budeme musieť ospravedlniť


    kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?expr. v ktorých ďahoch

    2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?expr.: kdežekamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

    3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    hosť osoba, ktorá prišla na návštevu, obyč. na pozvanie • návštevníknávšteva: privítať hosťa; byť niekde častým hosťom, návštevníkom; prišla k nám návštevanavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavsubšt. štamgast (pravidelný hosť v pohostinskom zariadení)


    návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalunavštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstavdivák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskomfrekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno


    hostinský majiteľ al. nájomca hostinca • hovor. krčmárvýčapník (kto čapuje nápoje) • hovor. šenkár


    výčapník p. hostinský


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    všivák p. naničhodník


    oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti • okno: zavrieť, otvoriť oblok, oknozastar. výhľad: pôjd s výhľadom (Kukučín)výzorník (oblok na streche al. vo výklenku)


    výzorník p. oblok


    odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila vodazovšadezovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listypoet. zvšadiaľ (Hviezdoslav)zblízka i zďalekazhora i zdolaodhora i oddolasprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krikfraz. zo všetkých kútov (sveta)


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    výmyselník p. šibal, prefíkanec


    proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

    2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

    3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

    4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

    5. p. naproti 2, 3


    v protiklade k p. proti 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenieševšvík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách

    2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenielinka: letecká linka

    3. p. trať 2


    šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova

    2. p. spoj 1


    švík p. šev 1


    útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresorakniž. zastar.: výbojca (Sládkovič)výbojník (Hviezdoslav)

    2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníkakrídlo (krídelný útočník): pravé krídlocenter (stredný útočník)


    vápenkár kto sa v minulosti zaoberal výrobou a rozvozom vápna • vápenník


    vápenník p. vápenkár


    vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


    výskumník p. vedec


    všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľkdekoľvekhocikdehockdehovor.: bárkdebárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihyfraz.: na každom krokupo všetkých kútoch


    všetečník p. zvedavec


    zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varechavareškašturivareška


    výbojca, výbojník p. útočník 1


    výletník účastník výletu: školskí výletnícitáborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanáritrampsubšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)


    výstredník tech. strojová súčiastka premieňajúca otáčavý pohyb na krátke postupné pohyby • tech. excenter


    výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržníkexpr. nespratníkhovor. škandalista (Karvaš)hovor. zastar. škandálnik (Vajanský)pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánovsubšt. grázel


    vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špiónagent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentovšpehsliedičexpr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliedičihovor. pejor. špiceľpejor. kopovslang. očkokniž. zvedzastar. špehár (Dobšinský)zried. výzvedník (Jégé)


    výzvedník p. vyzvedač


Pozri výraz V K v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: myã, zsa, dts, krj, svv, sl, zay, lgm, szr, kao, balm, zta, rse, fcr, aprosa anec
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV