Význam slova "rozš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozľahnúť sa -e -ú -hol dok. (o zvuku) rozšíriť sa na všetky strany: krik sa r-l po dvore;
štadiónom sa r-l potlesk;

rozľútiť -i dok. kniž. rozzúriť: synove slová r-li otca

// rozľútiť sa: veľmi sa r-l na suseda

rozľútostiť -sť/-i! dok. rozžialiť, rozžalostiť: spomienky ma vždy r-ia;
r-ená matka;

nedok. rozľútosťovať

// rozľútostiť sa: r-l sa nad svojím osudom;

nedok. rozľútosťovať sa

rozošiť, rozšiť -je -jú dok. začať šiť, ale nedošiť: r. sukňu, r-tý oblek

rozožať, rozžať -žne -žnú dok.

1. spôsobiť, že niečo začne horieť, svietiť, rozsvietiť, zapáliť: r. sviečku, lampu, vatru

2. kniž. vyvolať, vzbudiť: r. v niekom nadšenie;

nedok. rozožierať, rozžierať -a

nedok. rozožíhať sa, rozžíhať sa

nedok. rozožíhať, rozžíhať -a

// rozožať sa, rozžať sa začať horieť, svietiť, rozsvietiť sa: pouličné lampy, hviezdy na oblohe sa r-li;

rozožrať, rozžrať -žerie -žerú dok.

1. žraním pokaziť, porušiť, zničiť: črvotoč r-la nábytok;
mole r-li koberce

2. rozleptať (význ. 1): kyselina r-ie kov;

rozťahane prísl. k 3;

rozťahanosť -i ž. k 3

rozťahaný príd. hovor. expr.

1. rozprestierajúci sa na veľkej ploche: r-á dedina

2. neusporiadane rozložený po veľkej ploche: r-é šaty

3. zdĺhavý: r-é rozprávanie;
r-á súťaž;
r. referát;

rozťahať dok. hovor. rozniesť, poroznášať, porozvláčať: deti r-li hračky po izbe

rozťahovací príd. kt. sa dá rozťahovať: r. gauč, stôl

nedok. rozťahovať

// roztiahnuť sa

1. rozprestrieť sa, rozložiť sa do šírky: padák sa r-l;
r-l sa (s knihami) po celej izbe

2. zväčšiť svoj objem, rozšíriť sa: r-l sa mu žalúdok, hmla sa r-la;
struna sa r-e napne

3. expr. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, rozložiť sa, rozvaliť sa: r. sa v kresle;

nedok. rozťahovať sa

1. k 1 – 3

2. hovor. expr. rozpínavo, povýšene sa správať: okupanti sa r-li po celej krajine

rozťať roz(o)tne -ú dok.

1. ťatím rozdeliť, preťať: r. poleno;

2. ťatím porušiť celistvosť, poraniť: r. si nohu

rozťažnosť -i ž.

rozťažný príd. odb. schopný zväčšovať svoj objem pôsobením tepla;

rozžalostiť -sť/-i! dok. rozžialiť: pohľad na chorého ju r-l

// rozžalostiť sa: r. sa nad svojím životom

nedok. rozžarovať

// rozžiariť sa začať žiariť: svetlá vo výkladoch sa r-li;
oči sa jej radostne r-li;

nedok. rozžarovať sa

rozžehliť dok. žehlením na 2 strany, smerom od seba vyrovnať: r. švíky, sklady;

nedok. rozžehľovať

rozžehnať sa dok. zastar. al. expr. rozlúčiť sa (význ. 1, 2): r. sa so ženou a deťmi;
r. sa s nádejou na lepší život;

nedok. rozžehnávať sa -a

rozžeraviť dok. rozpáliť do žerava: r. železo, pec

// rozžeraviť sa: kachle sa r-li

rozžialene prísl.;

rozžialenosť -i ž.

rozžialený príd. naplnený žiaľom, smútkom; svedčiaci o žiali, smútku: r-í rodičia;
r-á tvár;

rozžialiť -i -ľ! dok. naplniť žiaľom, smútkom, rozžalostiť: spomienka na syna ju vždy r-la

// rozžialiť sa: pri chorom sa r-li

rozžiariť -i dok. spôsobiť, že niečo začne žiariť: hviezdy r-li oblohu;

rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

nedok. rozžúvať -a