Význam slova "prísl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 23 výsledkov (1 strana)

  • prisladiť dok. dodatočne osladiť: p. (si) kávu;

  • nedok. prisládzať -a, prisladzovať

  • prišliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím pritlačiť: p. ohorok, p. chrobáka;
    p. (na) plyn

  • príslop -u m. plytké vysokohorské sedlo

  • príslovečne prísl.

  • príslovečný príd. známy (význ. 1), povestný, typický: p-á slovanská pohostinnosť;
    p. anglický pokoj;

  • príslovie -ia s. zhustený výraz ľud. múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom: bibl. Kniha p-í

  • príslovka -y -viek ž. lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja, vlastnosti al. okolnosti, adverbium;

  • príslovkový príd.: p-é určenie vetný člen rozvíjajúci sloveso al. príd. m.

  • prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
    dal p., že nesklame;

  • prisľúbiť -i dok. sľúbiť: p-l, že to vybaví;

  • nedok. prisľubovať

    // prisľúbiť sa sľúbiť sa: p. sa na návštevu

  • prísľubový príd.

  • prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom;
    za prácu mu p-a odmena;
    úradu p-a povinnosť

  • prisluhovač -a m. pejor. kto prisluhuje (význ. 1), pätolizač: panskí p-i;

  • prisluhovačský príd.

  • prisluhovať nedok.

    1. pejor. slepo niekomu, niečomu slúžiť: p. vedúcemu

    2. vykonávať pomocné úkony: p. pri bohoslužbe

  • príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

  • príslušníčka -y -čok ž.

  • príslušník -a mn. -ci m.

    1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
    slovenský štátny p.;
    p. Policajného zboru SR

    2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

  • príslušnosť -i ž.

    1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

    2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

  • príslušný príd.

    1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

    2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
    vydať p-é pokyny

    3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
    odpoveď je na p-om mieste

  • príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV